Ukrajinská budúcnosť Ruska

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť.

(Zdroj: TASR/AP)

Píše Michail Šiškin, ruský spisovateľ

Internet priniesol vojnu do každého domu. V priamom prenose sme svedkami a účastníkmi pouličných bojov v Kyjeve, mítingov na Kryme, zatýkaní v Moskve. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, na Manéžnom námestí pri Kremli asi osemnásťročná ryšavá dievčina rozprestiera plagát NIE VOJNE. Pristúpi k nej policajt s megafónom: „Rozíďte sa! Vaša akcia nie je povolená. Dievča kričí: „To vaša akcia nie je povolená!“

Zločincom pri moci sa podarilo uskutočniť neodpustiteľné svinstvo: poštvať Rusov a Ukrajincov proti sebe, zmeniť jazyk z prostriedku dorozumenia na zbraň nenávisti.

Mladší brat

Sme naozaj bratské národy. Moja mama je Ukrajinka, otec Rus. A takých zmiešaných rodín sú milióny na Ukrajine i v Rusku. Kde sa tu dá oddeliť jedno od druhého? Rozrezať zaživa?

A ako rozdeliť Gogoľa? Je to ruský klasik alebo ukrajinský? Je náš spoločný, naša spoločná pýcha.

A ako rozdeliť našu spoločnú hanbu a spoločné útrapy – naše obludné dejiny? Vykynoženie roľníkov v Rusku a hladomor na Ukrajine? Medzi obeťami a katmi boli Rusi aj Ukrajinci. Mali sme spoločných nepriateľov – nás samých. Naša spoločná strašná minulosť drží v v kŕčovitom zovretí oba národy a nepúšťa ich do budúcnosti.

Majdan šokoval smelosťou a odvahou ľudí, ktorí vyšli na námestie „za našu a vašu slobodu“. V prvom rade bila do očí solidarita. Zasiahol nás pocit nadšenia a závisti – hľa, Ukrajinci sa dokážu zdvihnúť a stáť, už nemienia viac kľačať.

Putinovskí šéfovia televízií urobili všetko, aby vo svojich propagandistických správach vytvorili obraz obrancu majdanu aj ako fašistu, aj ako Chochola, čo vyskočil z anekdoty: prefíkaného, chamtivého, tupého, ochotného zapredať sa či čertovi či Západu, len aby mal slaninu. Krajina, ktorá má takú štátnu televíziu, sa musí od hanby prepadnúť pod zem.

V Rusku je oddávna zvykom správať sa akosi povýšenecky k Ukrajincom, k ukrajinskému jazyku. „Mladšieho brata“ mali radi pre jeho vitalitu, humor, sebairóniu. No vždy bol v rodine tým mladším, čiže musel poslúchať staršieho, učiť sa od neho, usilovať sa mu podobať. A tu posledné mesiace, ktoré zmenili chod dejín, odhalili Rusom celkom iných Ukrajincov. Vysvitlo, že „mladší brat“ je dospelejší ako starší. Ukrajinci dokázali povedať svojej skorumpovanej vláde: „Bandu – het!“ My nie. Pravdaže, závidíme im.

Alebo si vezmime taký jednoduchý symbol, akým je národná hymna. Oni majú hymnu, ktorá spája generácie, my vlastne nijakú hymnu nemáme. Na olympiáde sme do celého sveta púšťali stalinskú „hymnu“ spájajúcu generácie diktátorov a otrokov.

Zase brániť vlasť?

Demokratická revolúcia na Ukrajine sa začala bojom so symbolmi – po námestiach krajiny sa prehnal „leninopád“. No u nás v Rusku a v ruskojazyčných oblastiach Ukrajiny Leninovia ostali aj na námestiach aj v hlavách. V Rusku sa mesto Sankt-Peterburg ešte stále nachádza v Leningradskej oblasti a supermoderný rýchlik Sapsan nás priváža do mesta Dzeržinsk, ktoré doteraz nesie meno hlavného kata krajiny. Aké znaky obklopujú ľudí, taký oni majú život.

Ukrajinci začali likvidovať symboly našej spoločnej ponižujúcej minulosti, kým Rusi na Ukrajine povstali na ich obranu. Ach jaj.

Majdan nezaležnosti – nezávislosti od Ruska – sa zmenil na euromajdan. Ľudí neposlala do ulíc nenávisť k Rusku, ale nenávisť k vlastným mocipánom, ktorí do úmoru znásilňovali krajinu a jej obyvateľstvo bez ohľadu na jazyk. Kyjevčania povstali, aby sa zbavili vlády kriminálnikov. Tento poryv vôbec nesmeruje k revolúcii. Nie je to cesta k násiliu, ale k civilizovanému poriadku, k „Európe“.

Európa pre Ukrajincov nie je reálna Európska únia s kopou svojich problémov, je to mýtus o živote nie podľa pravidiel zločincov, ale podľa zákonov práva. Európa – to je synonymum pre život na civilizovanej Ukrajine.

Ale Janukovyčov režim neknokautovali pokojné protesty. Banditi rozumejú len reči sily. Pokojný demokratický protest si ako boxerskú rukavicu navliekla ruka nacionalistického hnutia. Prvým zákonom novej moci, žiaľ, bol zákon o zrušení ruštiny ako štátneho jazyka, čo ešte hlbšie rozdelilo ukrajinský Západ a ruskojazykový Východ krajiny. Jedni majú za hrdinov „nebeskú sotňu“, druhí Berkut.

Možno pochopiť aj obyvateľstvo na východe Ukrajiny a na Kryme. Ľudia sa zľakli „ukrajinizácie“. Len si skúste predstaviť podobnú situáciu vo Švajčiarsku: nemeckojazyková väčšina v parlamente v Berne prijíma zákon zakazujúci francúzštinu v Romandii.

Zmätok jednoduchých ľudí v tomto zložitom čase okamžite využil hlavný „víťaz“ olympiády. „Vlasť je povinná ochrániť svoje deti!“ Za každej ideológie – pravoslávie, komunizmus, opäť pravoslávie – režim vždy manipuloval národ vlastenectvom. To kúzlo fungovalo spoľahlivo. A funguje aj ďalej. Celé posledné týždne telepropaganda naplno pripravovala Rusov „brániť vlasť“ na Kryme a východnej Ukrajine pred ukrajinskými fašistickými okupantmi.

Posvätná krava

Vojna – nezáleží na tom, či horúca, alebo studená – je spôsob existencie každého režimu. Nepriatelia sú potravou každej diktatúry. Víťazstvá predlžujú existenciu impéria, porážky približujú jeho rozpad: Stalinov triumf len upevnil GULAG, afganská katastrofa urýchlila koniec Sovietskeho zväzu.

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť, už vôbec nie je taká čudná, ak tá vlasť v priebehu stáročí nedá žiť ani vlastným, ani cudzím. Vo vedomí národa dodnes nie je jasné, kde sa končí Otčina a kde sa začína režim – tak je to všetko zrastené. Vlastenectvo je posvätná ruská krava, čo ako žuvačku prežúva práva človeka a úctu k jednotlivcovi.

Môj spolužiak padol v Afganistane – aj im hovorili, že tam bránia vlasť. Chodievali sme k jeho rodičom. Matka zakaždým plakala: „Akú vlasť? Akú vlasť?“ Mlčali sme.

Pamätám sa, keď sa začala vojna v Čečensku, v jednej reportáži ruský vojak, úplný chlapček, povedal: „Ja tu bránim svoju vlasť.“

Teraz chcú, aby aj ruskí, aj ukrajinskí chlapci „bránili vlasť“ jeden proti druhému.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú
  2. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  3. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  6. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov
  7. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  8. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť
  9. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  10. Zelené Grunty pripravujú nové byty do predaja
  1. Hravá inštalácia študentov SPU v mestskom parku
  2. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  3. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  4. Poistenie.sk v novom a lepšom šate
  5. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  6. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  7. Za katastrofálny stav chodníkov je zodpovedný starosta Števčík
  8. BILLA štartuje spoluprácu s lyžiarmi Žampovcami
  9. Bieloruský veľvyslanec sa stretol s rektorom SPU v Nitre
  10. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 18 137
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 16 541
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 960
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 048
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 453
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 6 982
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 5 576
  8. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 4 531
  9. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 4 068
  10. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 3 742

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

Neprehliadnite tiež

Píše Martin Hojsík

Nerúbme si národné parky

Ochrana prírody prehráva nielen proti záujmom iných ministerstiev, ale aj v rámci ministerstva, ktoré má jej ochranu v náplni práce.

Kandidáti (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Stĺpček šéfredaktorky

Saková zdedila postupy, ako chrániť našich ľudí

Odborníci, ktorí nedokážu fungovať spôsobom „ty všetko pre stranu a strana niečo pre teba“, nemajú veľký potenciál smeráckeho kariérneho rastu.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zachráňte Komančov Kaukazu!

Gruzínske Tušsko bolo donedávna zabudnuté bohom aj ľuďmi a niektorí si myslia, že by to tak malo zostať.

Komentár Zuzany Kepplovej

Gender je no-go zóna. To vážne?

Ako sa od Kuffu a Chromíka vrátiť k hodnotovej debate, ktorá akosi má význam?