Ukrajinská budúcnosť Ruska

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť.

(Zdroj: TASR/AP)

Píše Michail Šiškin, ruský spisovateľ

Internet priniesol vojnu do každého domu. V priamom prenose sme svedkami a účastníkmi pouličných bojov v Kyjeve, mítingov na Kryme, zatýkaní v Moskve. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, na Manéžnom námestí pri Kremli asi osemnásťročná ryšavá dievčina rozprestiera plagát NIE VOJNE. Pristúpi k nej policajt s megafónom: „Rozíďte sa! Vaša akcia nie je povolená. Dievča kričí: „To vaša akcia nie je povolená!“

Zločincom pri moci sa podarilo uskutočniť neodpustiteľné svinstvo: poštvať Rusov a Ukrajincov proti sebe, zmeniť jazyk z prostriedku dorozumenia na zbraň nenávisti.

Mladší brat

Sme naozaj bratské národy. Moja mama je Ukrajinka, otec Rus. A takých zmiešaných rodín sú milióny na Ukrajine i v Rusku. Kde sa tu dá oddeliť jedno od druhého? Rozrezať zaživa?

A ako rozdeliť Gogoľa? Je to ruský klasik alebo ukrajinský? Je náš spoločný, naša spoločná pýcha.

A ako rozdeliť našu spoločnú hanbu a spoločné útrapy – naše obludné dejiny? Vykynoženie roľníkov v Rusku a hladomor na Ukrajine? Medzi obeťami a katmi boli Rusi aj Ukrajinci. Mali sme spoločných nepriateľov – nás samých. Naša spoločná strašná minulosť drží v v kŕčovitom zovretí oba národy a nepúšťa ich do budúcnosti.

Majdan šokoval smelosťou a odvahou ľudí, ktorí vyšli na námestie „za našu a vašu slobodu“. V prvom rade bila do očí solidarita. Zasiahol nás pocit nadšenia a závisti – hľa, Ukrajinci sa dokážu zdvihnúť a stáť, už nemienia viac kľačať.

Putinovskí šéfovia televízií urobili všetko, aby vo svojich propagandistických správach vytvorili obraz obrancu majdanu aj ako fašistu, aj ako Chochola, čo vyskočil z anekdoty: prefíkaného, chamtivého, tupého, ochotného zapredať sa či čertovi či Západu, len aby mal slaninu. Krajina, ktorá má takú štátnu televíziu, sa musí od hanby prepadnúť pod zem.

V Rusku je oddávna zvykom správať sa akosi povýšenecky k Ukrajincom, k ukrajinskému jazyku. „Mladšieho brata“ mali radi pre jeho vitalitu, humor, sebairóniu. No vždy bol v rodine tým mladším, čiže musel poslúchať staršieho, učiť sa od neho, usilovať sa mu podobať. A tu posledné mesiace, ktoré zmenili chod dejín, odhalili Rusom celkom iných Ukrajincov. Vysvitlo, že „mladší brat“ je dospelejší ako starší. Ukrajinci dokázali povedať svojej skorumpovanej vláde: „Bandu – het!“ My nie. Pravdaže, závidíme im.

Alebo si vezmime taký jednoduchý symbol, akým je národná hymna. Oni majú hymnu, ktorá spája generácie, my vlastne nijakú hymnu nemáme. Na olympiáde sme do celého sveta púšťali stalinskú „hymnu“ spájajúcu generácie diktátorov a otrokov.

Zase brániť vlasť?

Demokratická revolúcia na Ukrajine sa začala bojom so symbolmi – po námestiach krajiny sa prehnal „leninopád“. No u nás v Rusku a v ruskojazyčných oblastiach Ukrajiny Leninovia ostali aj na námestiach aj v hlavách. V Rusku sa mesto Sankt-Peterburg ešte stále nachádza v Leningradskej oblasti a supermoderný rýchlik Sapsan nás priváža do mesta Dzeržinsk, ktoré doteraz nesie meno hlavného kata krajiny. Aké znaky obklopujú ľudí, taký oni majú život.

Ukrajinci začali likvidovať symboly našej spoločnej ponižujúcej minulosti, kým Rusi na Ukrajine povstali na ich obranu. Ach jaj.

Majdan nezaležnosti – nezávislosti od Ruska – sa zmenil na euromajdan. Ľudí neposlala do ulíc nenávisť k Rusku, ale nenávisť k vlastným mocipánom, ktorí do úmoru znásilňovali krajinu a jej obyvateľstvo bez ohľadu na jazyk. Kyjevčania povstali, aby sa zbavili vlády kriminálnikov. Tento poryv vôbec nesmeruje k revolúcii. Nie je to cesta k násiliu, ale k civilizovanému poriadku, k „Európe“.

Európa pre Ukrajincov nie je reálna Európska únia s kopou svojich problémov, je to mýtus o živote nie podľa pravidiel zločincov, ale podľa zákonov práva. Európa – to je synonymum pre život na civilizovanej Ukrajine.

Ale Janukovyčov režim neknokautovali pokojné protesty. Banditi rozumejú len reči sily. Pokojný demokratický protest si ako boxerskú rukavicu navliekla ruka nacionalistického hnutia. Prvým zákonom novej moci, žiaľ, bol zákon o zrušení ruštiny ako štátneho jazyka, čo ešte hlbšie rozdelilo ukrajinský Západ a ruskojazykový Východ krajiny. Jedni majú za hrdinov „nebeskú sotňu“, druhí Berkut.

Možno pochopiť aj obyvateľstvo na východe Ukrajiny a na Kryme. Ľudia sa zľakli „ukrajinizácie“. Len si skúste predstaviť podobnú situáciu vo Švajčiarsku: nemeckojazyková väčšina v parlamente v Berne prijíma zákon zakazujúci francúzštinu v Romandii.

Zmätok jednoduchých ľudí v tomto zložitom čase okamžite využil hlavný „víťaz“ olympiády. „Vlasť je povinná ochrániť svoje deti!“ Za každej ideológie – pravoslávie, komunizmus, opäť pravoslávie – režim vždy manipuloval národ vlastenectvom. To kúzlo fungovalo spoľahlivo. A funguje aj ďalej. Celé posledné týždne telepropaganda naplno pripravovala Rusov „brániť vlasť“ na Kryme a východnej Ukrajine pred ukrajinskými fašistickými okupantmi.

Posvätná krava

Vojna – nezáleží na tom, či horúca, alebo studená – je spôsob existencie každého režimu. Nepriatelia sú potravou každej diktatúry. Víťazstvá predlžujú existenciu impéria, porážky približujú jeho rozpad: Stalinov triumf len upevnil GULAG, afganská katastrofa urýchlila koniec Sovietskeho zväzu.

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť, už vôbec nie je taká čudná, ak tá vlasť v priebehu stáročí nedá žiť ani vlastným, ani cudzím. Vo vedomí národa dodnes nie je jasné, kde sa končí Otčina a kde sa začína režim – tak je to všetko zrastené. Vlastenectvo je posvätná ruská krava, čo ako žuvačku prežúva práva človeka a úctu k jednotlivcovi.

Môj spolužiak padol v Afganistane – aj im hovorili, že tam bránia vlasť. Chodievali sme k jeho rodičom. Matka zakaždým plakala: „Akú vlasť? Akú vlasť?“ Mlčali sme.

Pamätám sa, keď sa začala vojna v Čečensku, v jednej reportáži ruský vojak, úplný chlapček, povedal: „Ja tu bránim svoju vlasť.“

Teraz chcú, aby aj ruskí, aj ukrajinskí chlapci „bránili vlasť“ jeden proti druhému.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  2. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  3. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  4. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  5. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  6. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  7. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  8. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  9. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  10. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 940
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 497
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 934
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 848
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 490
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 697
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 348
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 248
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 052
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 767

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

PRIMÁR

Experimentálna liečba zastavila sklerózu multiplex na päť rokov

Pomôcť môže transplantácia kmeňových buniek.

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

AUTO

Zamestnanci Googlu: odišli sme, lebo nám platili príliš veľa

Nechali si vyplatiť obrovské prémie a prešli ku konkurencii.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK JAKUBA FILA

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol nahnevaný ľud v uliciach

Čo sa zmenilo? Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Slobodní nad priepasťou

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slabý kus stáda

V najkritickejšom momente, keď hybridné bojiská zakladá Kremeľ po celej Európe, je NATO na križovatke. A Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

Riškovi zas niečo odletelo (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackého na stred týždňa


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop