Ukrajinská budúcnosť Ruska

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť.

(Zdroj: TASR/AP)

Píše Michail Šiškin, ruský spisovateľ

Internet priniesol vojnu do každého domu. V priamom prenose sme svedkami a účastníkmi pouličných bojov v Kyjeve, mítingov na Kryme, zatýkaní v Moskve. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, na Manéžnom námestí pri Kremli asi osemnásťročná ryšavá dievčina rozprestiera plagát NIE VOJNE. Pristúpi k nej policajt s megafónom: „Rozíďte sa! Vaša akcia nie je povolená. Dievča kričí: „To vaša akcia nie je povolená!“

Zločincom pri moci sa podarilo uskutočniť neodpustiteľné svinstvo: poštvať Rusov a Ukrajincov proti sebe, zmeniť jazyk z prostriedku dorozumenia na zbraň nenávisti.

Mladší brat

Sme naozaj bratské národy. Moja mama je Ukrajinka, otec Rus. A takých zmiešaných rodín sú milióny na Ukrajine i v Rusku. Kde sa tu dá oddeliť jedno od druhého? Rozrezať zaživa?

A ako rozdeliť Gogoľa? Je to ruský klasik alebo ukrajinský? Je náš spoločný, naša spoločná pýcha.

A ako rozdeliť našu spoločnú hanbu a spoločné útrapy – naše obludné dejiny? Vykynoženie roľníkov v Rusku a hladomor na Ukrajine? Medzi obeťami a katmi boli Rusi aj Ukrajinci. Mali sme spoločných nepriateľov – nás samých. Naša spoločná strašná minulosť drží v v kŕčovitom zovretí oba národy a nepúšťa ich do budúcnosti.

Majdan šokoval smelosťou a odvahou ľudí, ktorí vyšli na námestie „za našu a vašu slobodu“. V prvom rade bila do očí solidarita. Zasiahol nás pocit nadšenia a závisti – hľa, Ukrajinci sa dokážu zdvihnúť a stáť, už nemienia viac kľačať.

Putinovskí šéfovia televízií urobili všetko, aby vo svojich propagandistických správach vytvorili obraz obrancu majdanu aj ako fašistu, aj ako Chochola, čo vyskočil z anekdoty: prefíkaného, chamtivého, tupého, ochotného zapredať sa či čertovi či Západu, len aby mal slaninu. Krajina, ktorá má takú štátnu televíziu, sa musí od hanby prepadnúť pod zem.

V Rusku je oddávna zvykom správať sa akosi povýšenecky k Ukrajincom, k ukrajinskému jazyku. „Mladšieho brata“ mali radi pre jeho vitalitu, humor, sebairóniu. No vždy bol v rodine tým mladším, čiže musel poslúchať staršieho, učiť sa od neho, usilovať sa mu podobať. A tu posledné mesiace, ktoré zmenili chod dejín, odhalili Rusom celkom iných Ukrajincov. Vysvitlo, že „mladší brat“ je dospelejší ako starší. Ukrajinci dokázali povedať svojej skorumpovanej vláde: „Bandu – het!“ My nie. Pravdaže, závidíme im.

Alebo si vezmime taký jednoduchý symbol, akým je národná hymna. Oni majú hymnu, ktorá spája generácie, my vlastne nijakú hymnu nemáme. Na olympiáde sme do celého sveta púšťali stalinskú „hymnu“ spájajúcu generácie diktátorov a otrokov.

Zase brániť vlasť?

Demokratická revolúcia na Ukrajine sa začala bojom so symbolmi – po námestiach krajiny sa prehnal „leninopád“. No u nás v Rusku a v ruskojazyčných oblastiach Ukrajiny Leninovia ostali aj na námestiach aj v hlavách. V Rusku sa mesto Sankt-Peterburg ešte stále nachádza v Leningradskej oblasti a supermoderný rýchlik Sapsan nás priváža do mesta Dzeržinsk, ktoré doteraz nesie meno hlavného kata krajiny. Aké znaky obklopujú ľudí, taký oni majú život.

Ukrajinci začali likvidovať symboly našej spoločnej ponižujúcej minulosti, kým Rusi na Ukrajine povstali na ich obranu. Ach jaj.

Majdan nezaležnosti – nezávislosti od Ruska – sa zmenil na euromajdan. Ľudí neposlala do ulíc nenávisť k Rusku, ale nenávisť k vlastným mocipánom, ktorí do úmoru znásilňovali krajinu a jej obyvateľstvo bez ohľadu na jazyk. Kyjevčania povstali, aby sa zbavili vlády kriminálnikov. Tento poryv vôbec nesmeruje k revolúcii. Nie je to cesta k násiliu, ale k civilizovanému poriadku, k „Európe“.

Európa pre Ukrajincov nie je reálna Európska únia s kopou svojich problémov, je to mýtus o živote nie podľa pravidiel zločincov, ale podľa zákonov práva. Európa – to je synonymum pre život na civilizovanej Ukrajine.

Ale Janukovyčov režim neknokautovali pokojné protesty. Banditi rozumejú len reči sily. Pokojný demokratický protest si ako boxerskú rukavicu navliekla ruka nacionalistického hnutia. Prvým zákonom novej moci, žiaľ, bol zákon o zrušení ruštiny ako štátneho jazyka, čo ešte hlbšie rozdelilo ukrajinský Západ a ruskojazykový Východ krajiny. Jedni majú za hrdinov „nebeskú sotňu“, druhí Berkut.

Možno pochopiť aj obyvateľstvo na východe Ukrajiny a na Kryme. Ľudia sa zľakli „ukrajinizácie“. Len si skúste predstaviť podobnú situáciu vo Švajčiarsku: nemeckojazyková väčšina v parlamente v Berne prijíma zákon zakazujúci francúzštinu v Romandii.

Zmätok jednoduchých ľudí v tomto zložitom čase okamžite využil hlavný „víťaz“ olympiády. „Vlasť je povinná ochrániť svoje deti!“ Za každej ideológie – pravoslávie, komunizmus, opäť pravoslávie – režim vždy manipuloval národ vlastenectvom. To kúzlo fungovalo spoľahlivo. A funguje aj ďalej. Celé posledné týždne telepropaganda naplno pripravovala Rusov „brániť vlasť“ na Kryme a východnej Ukrajine pred ukrajinskými fašistickými okupantmi.

Posvätná krava

Vojna – nezáleží na tom, či horúca, alebo studená – je spôsob existencie každého režimu. Nepriatelia sú potravou každej diktatúry. Víťazstvá predlžujú existenciu impéria, porážky približujú jeho rozpad: Stalinov triumf len upevnil GULAG, afganská katastrofa urýchlila koniec Sovietskeho zväzu.

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť, už vôbec nie je taká čudná, ak tá vlasť v priebehu stáročí nedá žiť ani vlastným, ani cudzím. Vo vedomí národa dodnes nie je jasné, kde sa končí Otčina a kde sa začína režim – tak je to všetko zrastené. Vlastenectvo je posvätná ruská krava, čo ako žuvačku prežúva práva človeka a úctu k jednotlivcovi.

Môj spolužiak padol v Afganistane – aj im hovorili, že tam bránia vlasť. Chodievali sme k jeho rodičom. Matka zakaždým plakala: „Akú vlasť? Akú vlasť?“ Mlčali sme.

Pamätám sa, keď sa začala vojna v Čečensku, v jednej reportáži ruský vojak, úplný chlapček, povedal: „Ja tu bránim svoju vlasť.“

Teraz chcú, aby aj ruskí, aj ukrajinskí chlapci „bránili vlasť“ jeden proti druhému.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
  2. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  3. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  4. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  7. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
  8. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
  10. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
  1. S mobil bankingom nosíte banku vo vrecku
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť?
  3. Deti z Kľušova už vedia zachraňovať životy
  4. Vyberáme správny názov firmy
  5. Cena elektriny rastie, čo to znamená pre firmy?
  6. 4 konkrétne tipy, ako získať peniaze na rozvoj podnikania
  7. Manažment a svet v pohybe, výzvy, príležitosti a hrozby
  8. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
  9. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
  10. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
  1. Platíte si poistenie domova zbytočne? 21 460
  2. Slovákom na účtoch leží 17 miliárd. Ako ich zhodnotiť? 19 361
  3. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 16 169
  4. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 16 118
  5. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 11 772
  6. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 10 325
  7. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 5 580
  8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 5 246
  9. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu 3 672
  10. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka! 3 490

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Smer vytláča Lajčáka z politiky

Minister Lajčák hrozí odchodom z vlády.

DOMOV

Lajčák hrozí kvôli migračnému paktu demisiou, Danko dokument odmieta

Šéf diplomacie priznal aj spor s expremiérom Ficom.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

DOMOV

Okolo protestov sa objavujú spravodajské hry

Polícia prešetruje postup šéfa NAKA.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Až Marrákeš otvoril Lajčákovi oči

Miroslav Lajčák si kampaň zrejme neskúša.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Danko škodí – lebo môže

Pri oslabenom Smere sa rozlieva ako jed.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Lajčák sa prvýkrát za niečo postavil

Žeby Lajčák našiel hodnoty?

Komentár Zuzany Kepplovej

Maďarsko je diera v plote

Po Malte a daňových rajoch poznáme ďalšie miesto, kade do Európy fúka bezprávie.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Aj Rusi majú svoj 17. november. Ale vôbec nie nežný

Sedemnásteho novembra 1938 sa v ZSSR skončil veľký teror.