Ukrajinská budúcnosť Ruska

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť.

(Zdroj: TASR/AP)

Píše Michail Šiškin, ruský spisovateľ

Internet priniesol vojnu do každého domu. V priamom prenose sme svedkami a účastníkmi pouličných bojov v Kyjeve, mítingov na Kryme, zatýkaní v Moskve. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, na Manéžnom námestí pri Kremli asi osemnásťročná ryšavá dievčina rozprestiera plagát NIE VOJNE. Pristúpi k nej policajt s megafónom: „Rozíďte sa! Vaša akcia nie je povolená. Dievča kričí: „To vaša akcia nie je povolená!“

Zločincom pri moci sa podarilo uskutočniť neodpustiteľné svinstvo: poštvať Rusov a Ukrajincov proti sebe, zmeniť jazyk z prostriedku dorozumenia na zbraň nenávisti.

Mladší brat

Sme naozaj bratské národy. Moja mama je Ukrajinka, otec Rus. A takých zmiešaných rodín sú milióny na Ukrajine i v Rusku. Kde sa tu dá oddeliť jedno od druhého? Rozrezať zaživa?

A ako rozdeliť Gogoľa? Je to ruský klasik alebo ukrajinský? Je náš spoločný, naša spoločná pýcha.

A ako rozdeliť našu spoločnú hanbu a spoločné útrapy – naše obludné dejiny? Vykynoženie roľníkov v Rusku a hladomor na Ukrajine? Medzi obeťami a katmi boli Rusi aj Ukrajinci. Mali sme spoločných nepriateľov – nás samých. Naša spoločná strašná minulosť drží v v kŕčovitom zovretí oba národy a nepúšťa ich do budúcnosti.

Majdan šokoval smelosťou a odvahou ľudí, ktorí vyšli na námestie „za našu a vašu slobodu“. V prvom rade bila do očí solidarita. Zasiahol nás pocit nadšenia a závisti – hľa, Ukrajinci sa dokážu zdvihnúť a stáť, už nemienia viac kľačať.

Putinovskí šéfovia televízií urobili všetko, aby vo svojich propagandistických správach vytvorili obraz obrancu majdanu aj ako fašistu, aj ako Chochola, čo vyskočil z anekdoty: prefíkaného, chamtivého, tupého, ochotného zapredať sa či čertovi či Západu, len aby mal slaninu. Krajina, ktorá má takú štátnu televíziu, sa musí od hanby prepadnúť pod zem.

V Rusku je oddávna zvykom správať sa akosi povýšenecky k Ukrajincom, k ukrajinskému jazyku. „Mladšieho brata“ mali radi pre jeho vitalitu, humor, sebairóniu. No vždy bol v rodine tým mladším, čiže musel poslúchať staršieho, učiť sa od neho, usilovať sa mu podobať. A tu posledné mesiace, ktoré zmenili chod dejín, odhalili Rusom celkom iných Ukrajincov. Vysvitlo, že „mladší brat“ je dospelejší ako starší. Ukrajinci dokázali povedať svojej skorumpovanej vláde: „Bandu – het!“ My nie. Pravdaže, závidíme im.

Alebo si vezmime taký jednoduchý symbol, akým je národná hymna. Oni majú hymnu, ktorá spája generácie, my vlastne nijakú hymnu nemáme. Na olympiáde sme do celého sveta púšťali stalinskú „hymnu“ spájajúcu generácie diktátorov a otrokov.

Zase brániť vlasť?

Demokratická revolúcia na Ukrajine sa začala bojom so symbolmi – po námestiach krajiny sa prehnal „leninopád“. No u nás v Rusku a v ruskojazyčných oblastiach Ukrajiny Leninovia ostali aj na námestiach aj v hlavách. V Rusku sa mesto Sankt-Peterburg ešte stále nachádza v Leningradskej oblasti a supermoderný rýchlik Sapsan nás priváža do mesta Dzeržinsk, ktoré doteraz nesie meno hlavného kata krajiny. Aké znaky obklopujú ľudí, taký oni majú život.

Ukrajinci začali likvidovať symboly našej spoločnej ponižujúcej minulosti, kým Rusi na Ukrajine povstali na ich obranu. Ach jaj.

Majdan nezaležnosti – nezávislosti od Ruska – sa zmenil na euromajdan. Ľudí neposlala do ulíc nenávisť k Rusku, ale nenávisť k vlastným mocipánom, ktorí do úmoru znásilňovali krajinu a jej obyvateľstvo bez ohľadu na jazyk. Kyjevčania povstali, aby sa zbavili vlády kriminálnikov. Tento poryv vôbec nesmeruje k revolúcii. Nie je to cesta k násiliu, ale k civilizovanému poriadku, k „Európe“.

Európa pre Ukrajincov nie je reálna Európska únia s kopou svojich problémov, je to mýtus o živote nie podľa pravidiel zločincov, ale podľa zákonov práva. Európa – to je synonymum pre život na civilizovanej Ukrajine.

Ale Janukovyčov režim neknokautovali pokojné protesty. Banditi rozumejú len reči sily. Pokojný demokratický protest si ako boxerskú rukavicu navliekla ruka nacionalistického hnutia. Prvým zákonom novej moci, žiaľ, bol zákon o zrušení ruštiny ako štátneho jazyka, čo ešte hlbšie rozdelilo ukrajinský Západ a ruskojazykový Východ krajiny. Jedni majú za hrdinov „nebeskú sotňu“, druhí Berkut.

Možno pochopiť aj obyvateľstvo na východe Ukrajiny a na Kryme. Ľudia sa zľakli „ukrajinizácie“. Len si skúste predstaviť podobnú situáciu vo Švajčiarsku: nemeckojazyková väčšina v parlamente v Berne prijíma zákon zakazujúci francúzštinu v Romandii.

Zmätok jednoduchých ľudí v tomto zložitom čase okamžite využil hlavný „víťaz“ olympiády. „Vlasť je povinná ochrániť svoje deti!“ Za každej ideológie – pravoslávie, komunizmus, opäť pravoslávie – režim vždy manipuloval národ vlastenectvom. To kúzlo fungovalo spoľahlivo. A funguje aj ďalej. Celé posledné týždne telepropaganda naplno pripravovala Rusov „brániť vlasť“ na Kryme a východnej Ukrajine pred ukrajinskými fašistickými okupantmi.

Posvätná krava

Vojna – nezáleží na tom, či horúca, alebo studená – je spôsob existencie každého režimu. Nepriatelia sú potravou každej diktatúry. Víťazstvá predlžujú existenciu impéria, porážky približujú jeho rozpad: Stalinov triumf len upevnil GULAG, afganská katastrofa urýchlila koniec Sovietskeho zväzu.

Želať svojej vlasti víťazstvo či porážku? Na prvý pohľad čudná otázka pre človeka, ktorý má rád svoju vlasť, už vôbec nie je taká čudná, ak tá vlasť v priebehu stáročí nedá žiť ani vlastným, ani cudzím. Vo vedomí národa dodnes nie je jasné, kde sa končí Otčina a kde sa začína režim – tak je to všetko zrastené. Vlastenectvo je posvätná ruská krava, čo ako žuvačku prežúva práva človeka a úctu k jednotlivcovi.

Môj spolužiak padol v Afganistane – aj im hovorili, že tam bránia vlasť. Chodievali sme k jeho rodičom. Matka zakaždým plakala: „Akú vlasť? Akú vlasť?“ Mlčali sme.

Pamätám sa, keď sa začala vojna v Čečensku, v jednej reportáži ruský vojak, úplný chlapček, povedal: „Ja tu bránim svoju vlasť.“

Teraz chcú, aby aj ruskí, aj ukrajinskí chlapci „bránili vlasť“ jeden proti druhému.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3DBT na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Noerr advised on WebSupport deal
  2. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  3. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  4. eKasa prichádza na Slovensko
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  7. Konferencia - EU support for research
  8. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  9. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  10. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 18 636
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 13 434
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 11 831
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 402
  5. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 939
  6. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 655
  7. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 437
  8. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 021
  9. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 3 801
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 3 796

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zločin v priamom prenose. Súd popísal kauzu nástenka

Aktéri kauzy mali podľa súdu politické krytie.

Dobré ráno

Dobré ráno: Nástenkový tender nebol ani na tej nástenke

Čo ukázali súdne dokumenty.

Stĺpček Petra Schutza

Nástenka sa stala súčasťou legendy len akosi omylom

Odkaz na úradnú tabuľu kdesi na rezortnej chodbe má svoje univerzálne využitie.

Neprehliadnite tiež

Už odleteli (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

Stĺpček Petra Schutza

Nástenka sa stala súčasťou legendy len akosi omylom

Odkaz na úradnú tabuľu kdesi na rezortnej chodbe má svoje univerzálne využitie.

Peter Schutz
PÍŠE MIKULÁŠ SLIACKY

Zastavme likvidáciu krajiny

Vyrúbané lesy len tak nedorastú.

Tetrov hlucháň.
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Mníchovská konferencia ukázala rozdelenie Trumpa a Európy

Mike Pence nevyzerá o nič umiernenejší ako Trump.

Peter Schutz
DNES PÍŠE ĽUBOMÍR FELDEK

Osirela záhradka Miroslava Kusého

Tridsiateho výročia novembra sa nedožije.

Ľubomír Feldek (1936) v Axiome.