Blokovanie Twitteru v Turecku je viac prejavom premiérovej paranoje než znakom reálnej hrozby.
O výsledku tureckých regionálnych volieb o týždeň a o politickom smerovaní Turecka všeobecne nerozhodujú ani tak tí, čo používajú Twitter a sociálne siete, ako tí, čo ich príliš nepoužívajú - konzervatívne obyvateľstvo z hornatého vnútrozemia Anatólie, ktoré pre vyššiu pôrodnosť a migráciu za lepším životom čoraz viac ovláda i tradične liberálnejšie mestá na západe krajiny.
Prevzatie moci islamistami v Turecku a ich opakované volebné víťazstvá neboli dôsledkom ani tak politických ako demografických zmien. Títo ľudia si rozhodne nemyslia, že sa premiér Erdogan zbláznil. Väčšinou asi súhlasia aj s jeho názorom, že Twitter a podobné západné výmysly sú dielom šejtana alebo aspoň súčasťou veľkého sprisahania proti Turecku a islamu.
