Píše politológ Radoslav Štefančík
Pri pohľade na nemecké dejiny si človek dozaista položí otázku: Ako je možné, že taký kultúrne vyspelý národ, ktorý dal svetu osobnosti ako Goethe, Schiller, Herder, Wieland a mnoho ďalších, o viac ako jedno storočie podľahne táraninám toho malého, fúzkatého, antisemitsky naladeného Rakúšana.
Čo sa to mohlo stať so spoločnosťou, že uverila do neba volajúcim nezmyslom fanatika s túžbou ovládnuť svet, podrobiť si vojensky iné národy a niektoré skupiny obyvateľov dokonca vyviezť v dobytčích vagónoch za hranice ríše a tam ich nechať popraviť.
Výskum nemeckých dejín tak dnes nie je len záležitosťou historikov, ale rovnako sociológov a určite aj psychológov. V každom prípade súčasná nemecká spoločnosť urobila všetko pre to, aby sa tento popri komunizme najhorší režim modernej doby nikdy viac nezopakoval.
Pre otázku, čo sa to v určitých momentoch deje so spoločnosťou, však nemusíme siahať hlboko do histórie a už vôbec nie je potrebné prekračovať hranice tohto štátu. Stačí si ju položiť dnes, a to v kontexte predvolebnej kampane pred druhým kolom prezidentských volieb. Človek by povedal, že až rozum ostáva stáť na témami, ktoré tieto dva týždne ovládli verejnú debatu.
