Robert Fico asi stokrát zopakoval, že prezidentské voľby sú referendom o ňom, o jeho vláde a o Smere. Skúsme sa teda pozrieť, ako toto ľudové hlasovanie dopadlo.
Potešiteľné je, že účasť vyskočila nad päťdesiat percent a splnila by tak aj prísny limit na plebiscit, čo sa okrem jediného ešte nepodarilo žiadnemu. Výpovedná hodnota je teda veľká. No a potom je tu ten nemilý výsledok. Aké ponaučenie si z neho Smer má zobrať?
Keby sme boli v normálnej krajine, tak premiér ponúkne svoju funkciu. Nielenže sám vyhlásil voľby za hlasovanie o svojej dôvere, a zjavne ju nedostal.
Ale ako vám pri stretnutí povie akýkoľvek diplomat zo štátu s aspoň nejakou demokratickou tradíciou, takúto politickú ranu by nedokázal ustáť žiaden líder, aj keby sám dopredu nezadefinoval voľby ako hlasovanie o sebe.
Keďže však Fico dopredu povedal, že ak prehrá, „normálne sa vráti do práce“, nemusíme nad týmto vôbec špekulovať. Smer bude najbližšie dva roky tvrdiť, že pre nich sú smerodajné čísla z 2012.
Druhé ponaučenie z ríše snov: Smer by mal výsledkom prispôsobiť svoje rozhodovanie a agendu.
