poskytovanie len 25 % priamych platieb novým členom sa dá za diskrimináciu považovať. Krik sa však robí úplne zbytočne, pretože podobných opatrení a riešení je v integračnom procese neúrekom. Znie to možno neuveriteľne: z oboch strán!
Krajiny súčasnej EÚ sú rozdielne. Rozdiel medzi jednotlivými štátmi sa však markantne preukáže až po vstupe kandidátov. Veď už medzi kandidátmi sú neuveriteľné rozdiely. Jednoducho medzi príjmami nemeckého zamestnanca v ktoromkoľvek odvetví a zamestnanca slovenského je rozdiel rádový. Ale: rozdiel je rádový aj medzi príjmami rumunského, lotyšského a slovenského zamestnanca a to v prospech slovenského. Nuž ale rozdiel príjmov nie je daný nejakou neviditeľnou vrchnosťou. Vyplýva z vývoja ekonomiky krajín minimálne v uplynulom polstoročí.
Argument znie, že poľnohospodárstvo kandidujúcich krajín sa zrúti, lebo nebude konkurencieschopné v spoločnom colnom priestore. Tento argument je chorý: slovenské a nielen slovenské poľnohospodárstvo v európskej konkurencii už dávno je a to bez akýchkoľvek priamych platieb z Bruselu. Slovenské poľnohospodárstvo je čiastočne chránené istými ochrannými bariérami, ktoré sa však nevzťahujú na všetky položky a isté opatrenia zostanú aj v prechodných obdobiach. Otvárať tému, dokedy bude aké opatrenie koho a pred čím chrániť, by znamenalo celé strany opisovať doterajšie a nastávajúce prístupové vyjednávania.
(Prechodné obdobie na liberalizáciu obchodu s ornou pôdou pravdepodobne nepovažuje za diskriminačné).
