Píše spisovateľ Daniel Hevier
Nie som politológ (na Slovensku sú, nakoniec, takí dvaja-traja). Aby bolo jasné: bol som voliť. A dal som hlas Andrejovi Kiskovi. A bez zaťatých zubov. Ale napriek jeho víťazstvu som necítil nijakú eufóriu. Som presvedčený, že najväčšieho nepriateľa majú Slováci nie vo Ficovi, Mečiarovi či Slotovi, ale sami v sebe.
Preto sa dá heslo o silnom prezidentovi preštylizovať aj takto: Iba slabý národ potrebuje silného prezidenta.
Politológ Horský upozornil, že Kiskovo víťazstvo si bude prisvojovať pravica. A naozaj - účasť starých štruktúr (aj mladí straníci môžu byť staré štruktúry) na tomto dianí mu dáva za pravdu.
Neočakávam idylku. Únosy prezidentských detí sa asi konať nebudú, ale vojna dvoch bášt neprestane. Dnes nadšení voliči čoskoro začnú pociťovať prvé rozčarovanie. Napríklad v tom, koho povolá nový prezident za poradcov. Na volebnej oslave sme videli priskakovačov, ktorí vždy vycítia príležitosť. To sú tí profesionálni poradcovia večne pripravení k službám.
