Už je skoro mesiac, odkedy zmizol nad juhočínskym morom Boeing 777 s 239 ľuďmi na palube. Pre človeka mestského typu, ktorému naposledy vypadol mobilný signál po ceste vlakom do Popradu, a aj to len na pár minút, je to nepochopiteľná udalosť.
Mobil nám meria každý krok. Bez GPS sme stratení už aj vo vedľajšej dedine. Paranoidnejší dokonca tvrdia, že sme vraj sledovaní všade, kam sa pohneme. A pritom 200-tonový high-tech dopravný prostriedok letí sedem hodín od posledného spojenia s letovou kontrolou, dopadne tisícky kilometrov od pôvodného cieľa, a nikto si to nevšimne.
Aj keď všetko má svoje racionálne vysvetlenie – od ľudského faktora, cez poruchy komunikačných prístrojov až po dosah radarov – stále to v našom západniarskom videní prepojeného sveta akosi nedáva zmysel. Možno si treba trocha poopraviť perspektívu. A možno aj pri bežnejších technológiách ako tých, ktorými komunikujú lietadlá.
Tmavé miesta
Svet je navzájom prepojený menej, než by sa z akéhokoľvek miesta v Európe zdalo. Tie tmavé miesta na mape, kde sú naše smartfóny len kusom šrotu, tvoria vlastne väčšinu sveta. U nás má pomaly každá krčma Wifi zadarmo, v Eritrei má prístup na internet menej ako percento populácie.
