Píše demograf Branislav Bleha
Rozvodovosť viac ovplyvňuje liberalizácia rozvodovej legislatívy, ale politici vedia, aké by bolo nepopulárne niečo na tom meniť.
Ústavný zákon o ochrane rodiny sa stal popri prezidentských voľbách vari najhorúcejšou politickou témou týchto dní.
Naozaj prinesie ochrana manželstva a rodiny v ústave posilnenie pozície rodiny v našej spoločnosti?
Tento komentár nemá byť o hodnotovej diskusii, ale skúsme sa na problém pozrieť očami demografie a faktov. V roku 1950 nebolo na Slovensku ani dvetisíc rozvodov, na tisíc obyvateľov pripadalo pol rozvodu. Úhrnná rozvodovosť (zjednodušene podiel rozvedených manželstiev) bola na úrovni 0,06 (šesť zo sto manželstiev v prípade dlhodobo stabilnej úrovne rozvodovosti).
Poslednú dekádu na tisíc obyvateľov pripadajú už viac ako dva rozvody (miera rozvodovosti sa teda zvýšila štvornásobne). Úhrnná rozvodovosť dosahuje v súčasnosti 0,37, a to pred pár rokmi prekonala dokonca hodnotu štyri teoreticky rozvedené manželstvá z desiatich. Aj keď v Európe sú aj krajiny s hodnotami o niečo vyššími, takéto číslo možno považovať za naozaj vysoké. Čo je ešte dôležitejšie, rastúci trend pretrváva v podstate už viac než 60 (!) rokov.
Zbytočná symbolika
Vždy, keď došlo k zmenám rozvodovej legislatívy v smere jej liberalizácie, pribudlo rozvodov. Liberalizácia tohto druhu legislatívy teda veľmi pravdepodobne bola a je jedným z faktorov nárastu úrovne rozvodovosti. Na Slovensku sa dá v súčasnosti rozviesť bez „väčších problémov“.
Veď za posledných pätnásť rokov stúplo percento „úspešných“ rozvodov z počtu návrhov z necelých 80 na takmer 95 percent, a to zo zvyšku ide podstatná časť na vrub stiahnutia návrhu. Reálne súdy rozvodu nezabraňujú takmer vôbec, a podstatnú časť manželstiev rozvedú už na prvom pojednávaní.
