Píše Róbert László, odborník Political Capital Institute na volebné systémy
Maďarsko je krátko pred voľbami oblepené plagátmi, ktoré platí vláda a propagujú jej údajné úspechy pod vedením Fideszu. Vládnuca strana si tak zo štátnych peňazí platí vlastnú kampaň. Je to len jeden z príkladov toho, ako si voľby zariadila tak, aby mala pred súpermi neférový náskok.
Budú voľby v Maďarsku 6. apríla slobodné a poctivé? Ťažko si s touto otázkou poradiť, pretože je ťažko určiť, čo presne tieto pojmy znamenajú. Hlavným kritériom slobodných volieb je, že nimi možno vládnucu moc odvolať. To však ešte určite nie je dostatočná podmienka férových, alebo ak chcete poctivých volieb. Pre dokonale poctivé voľby by sa musela maximálne uplatniť rovnosť šancí – to je však ilúzia.
Neutrálny, ideálny volebný systém neexistuje preto, lebo keď ho menia, tých, čo rozhodujú, vždy motivujú politické záujmy. O otázke, či má systém podporovať skôr vládnu stabilitu, alebo čo najpresnejšie pomerné zastúpenie, sa nedá rozhodovať inak než na politickom základe. Nebola to „odbornosť“, ktorá rozhodla o tom, či majú mať voľby jedno, alebo dve kolá.
Obe riešenia sú rovnako demokratické a vždy sa nájde politická sila, pre ktorú bude jedno z nich nevýhodné. Malým stranám vyhovujú viac pomerné systémy, veľkým skôr väčšinové. Pre stranu dominujúcu jednej časti politického spektra je výhodnejšie jedno kolo, na koalíciu spôsobilým, ale samostatným formáciám skôr dvojkolové voľby.
Kedy sa začínajú problémy
Je však dôležité vidieť, že najmä od strán závisí, či dokážu prekročiť svoj tieň, stať sa veľkou stranou a využiť zároveň vo svoj prospech spomínané charakteristiky volebného systému. Kým politická sila meniaca volebný systém koná vo svoj prospech len v týchto bodoch, nemožno spochybniť ani to, že sú voľby slobodné a férové. Problém sa začína, keď volebný priestor tendenčne poskytuje niektorej časti politického spektra alebo vládnej strane výhody, ktoré demokratickú súťaž deformujú.
