Ako je známe, nešťastie nechodí po horách, ale po lúzroch. Predsedovi Ficovi padá na hlavu dlhová brzda, ktorej účinnosť by vymenovanie novej vlády - keby voľby vyhral - na dva roky „zmrazilo“. A teraz čo?
Začalo sa fiškálne rozjímanie, ako limit 57 percent štátneho dlhu obísť, podliezť, eventuálne nechať zmiznúť.
Je to logické. Z predstavy, že by štát mal hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, čo je „sankcia“ za prelomenie stropu, naskakujú politikom a úradníkom vyrážky. No uvážte, takú nezodpovednosť, že by štát minul iba toľko, koľko má príjmov, si predsa Slovensko nemôže dovoliť. Takže sa skúšajú balóniky, že čo by na to či ono Brusel a rozpočtová rada povedali.
