Na úvod | 1. deň | 2. deň | 3. deň | 4. deň | 5. deň | 6. deň | 7. deň | Rozhovor | Fotografie
RWANDA
20 rokov od genocídy Igor Barilik je mladý slovenský právnik, ktorý v roku 2010 pôsobil na medzinárodnom tribunáli pre stíhanie genocídy v Rwande. Násilnosti, pri ktorých v priebehu troch mesiacov vyvraždili takmer milión ľudí, sa začali presne pred dvadsiatimi rokmi, 6. apríla 1994. Pri tejto príležitosti čitateľom Sme.sk prinášame časť Igorovho denníka opisujúceho jeden výnimočný týždeň v jeho práci – ten, ktorý strávil práve na miestach v Rwande, kde sa zločiny odohrali.
Venované D., z vďaky za inšpirácie.
Skrolujte nižšie ▼ Deň druhý George nastupuje do služby ráno o siedmej. Úrad tribunálu je zatiaľ prázdny, vstupná hala vyzerá ako v rekreačnom zariadení z čias socializmu.
Vyťahané kreslá, starý televízor, zarámované požiarne poplachové smernice a ošúchaná mapa na stene. Zo stereotypu vybočuje portrét generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a logo tribunálu.
Keď sa ani po dlhšom čase nik neukáže, vyberiem sa na pešiu obhliadku centra. Najefektívnejším spôsobom dopravy je zastaviť mototaxík, dohodnúť sa so šoférom na cene, nasadiť si zelenú helmu a potom sa už len pevne držať.
Hneď vedľa úradu je štadión Amahoro. Počas genocídy slúžil ako útočisko pre 12-tisíc Tutsiov. Bolo to jedno z mála miest, kde sa prevažne bangladéžskym mierotvorcom z oklieštenej misie podarilo chrániť civilistov pred génocidaires, ktorí štadión obliehali a občas ostreľovali mínami.
Po stopách Dallaira Po necelej hodine sa dostanem k hlavnému obchodnému centru, od ktorého sa tiahne Boulevard de la Révolution smerom ku vojenskej základni Camp Kigali.
Bulvár evokuje scénu z Dallairovej knihy Shake Hands with the Devil. Na začiatku ulice bola postavená barikáda, cez ktorú po vypuknutí genocídy vládni vojaci nechceli pustiť generála Dallaira ku rwandskému plukovníkovi Bagosorovi, dnes už odsúdenému strojcovi genocídy.
Dallaire ignoroval hrozby odistenými zbraňami a pokračoval pešo smerom k veliteľskému stanu, aby mohol Bagosoru, ktorého hneď podozrieval z rozpútania násilností, konfrontovať osobne. Po chvíli ho dobehol vládny vojak na aute a odviezol ho ďalej.
Keď míňali nádvorie pred barakmi, generál na okamih zahliadol telá svojich vojakov nehybne ležiacich na zemi. Šofér však ani na výzvu nezastavil, a tak sa k telám mohol dostať až po stretnutí s Bagosorom.
Za bránou stoja dve rozostrieľané budovy a pomník desiatim belgickým vojakom. V noci, keď sa začala genocída, boli pridelení k ostrahe Agathe Uwilingiyimana.
Vtedajšia predsedníčka vlády, sama etnická Hutujka, patrila do umierneného politického tábora usilujúceho sa o celonárodné zmierenie. Z pozície šéfky výkonnej moci priamo krížila plány génocidaires.
Do jej rezidencie bol vyslaný oddiel prezidentskej gardy ovládanej extrémistami, ktorý najprv odzbrojil a zajal mierotvorcov OSN, a následne popravil premiérku i s manželom. Ich päť detí sa podarilo zachrániť a previesť do bezpečia hotela des Mille Collines senegalskému mierotvorcovi kapitánovi Mbaye Diagnemu. Hrdina, ktorý zachránil mnoho životov, v konflikte neskôr sám zahynul.
V tieni pod strieškou sedí osamote sprievodkyňa. Opíše mi, v ktorej miestnosti boli zajatí belgickí vojaci, keď prezidentské gardy dostali pokyn na popravu. Prvý vojak bol vytiahnutý pred budovu a zastrelený, ostatných zabili streľbou a dvoma granátmi, čo hodili dovnútra.
Na stenách sú dodnes viditeľné škvrny od krvi a diery po granátových šrapneloch. Existujú výpovede, podľa ktorých im pred popravou popretínali Achillove šľachy, aby nemohli utekať, a niektorých dokonca mali pred smrťou udusiť vlastnými pohlavnými údmi, ktoré im odsekli mačetami. Bezvládne telá potom rozštvrtili a preniesli pred vojenskú márnicu.
Dallaire v pamätiach napísal, že mu trvalo istý čas, kým správne spočítal mŕtvoly. Pozostalí mu však nedokázali odpustiť to, že nezabránil ich smrti. Na tabuli v miestnosti, kde boli zabití, nakreslili lebky a napísali výčitky veliteľom misie.
Tých však možno len ťažko obviňovať za nezabránenie vopred pripravenému plánu extrémistov. Dallaire síce dostal od informátora správu, že sa plánuje vražda niekoľkých Belgičanov na vystrašenie belgickej vlády a urýchlenie stiahnutia medzinárodných vojsk, ale keď požiadal o povolenie včas vojensky zakročiť, nadriadení v New Yorku mu to nedovolili.
Plán extrémistov fungoval. Krátko po zabití vojakov sa Belgičania naozaj stiahli a výrazne tak oslabili bojaschopnosť celej misie UNAMIR, ktorá prestala byť spôsobilá zabrániť či zastaviť genocídu.
Spoznať históriu Posledné miesto môjho dnešného programu je národné múzeum genocídy Gisozi Genocide Memorial Site. Odviezol ma k nemu pán, ktorého som sa na ulici náhodne opýtal na smer. Pred budovou pamätného miesta je malé jazierko s plápolajúcim plameňom. Každý rok ho symbolicky udržiavajú sto dní medzi aprílom a júlom, keď prebiehala genocída.
Prehliadka sa začína prekoloniálnou dobou, keď kmene Tutsi, Hutu a Twa označovali skôr sociálnu skupinu než za etnikum. Tutsiovia boli šľachtici, majitelia pôdy a dobytka, Hutuovia im podriadení roľníci a pygmejovia Twa outsideri v horách.
Nemecký, a po prvej svetovej vojne belgický kolonializmus sa v ďalšej výstave hodnotí ako negatívne obdobie dejín, hoci priniesol výdobytky ako vzdelávací systém, lepšiu infraštruktúru či sociálnu starostlivosť organizovanú kresťanskými misiami.
Na druhej strane však vtedy moderné európske myšlienky podnietili kolonizátorov, aby domorodé obyvateľstvo roztriedili podľa (veľmi pochybných) antropologických faktorov a desaťpercentnej menšine Tutsiov – „dominantnej rase“ – zverili čiastočný výkon koloniálnej moci nad celou populáciou.
Autor: Igor Barilik Pripravili: Andrej Sarvaš, Matej Hruška
Mapa © OpenStreetMap Contributors
Dizajn © MapBox Diskusia
Odporúčané knihy:
Gérard Prunier, The Rwanda Crisis: History of a Genocide (1997) Philip Gourevitch, We Wish to Inform You That Tomorrow We Will Be Killed With Our Families (1998) Alison Des Forges, Leave None to Tell the Story: Genocide in Rwanda (1999) Samantha Power, A Problem from Hell: America and the Age of Genocide (2002) Roméo Dallaire, Shake Hands with the Devil: The Failure of Humanity in Rwanda (2003) Immaculee Ilibagiza, Left to Tell: Discovering God Amidst the Rwandan Holocaust (2006) Paul Rusesabagina, An Ordinary Man: An Autobiography (2006) Odporúčané filmy a dokumenty:
BBC Panorama: Rwanda programmes (1994-1998) Ghosts of Rwanda (2004) Hotel Rwanda (2004) Shooting Dogs (2005) Sometimes in April (2005) A Sunday in Kigali (2006) Shake Hands with the Devil (2007) Munyurangabo (2007) The Day God Walked Away (2009) Earth Made of Glass (2010) Kinyarwanda (2011) var geojson = [ { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.004983,-2.004894] }, "properties": { "id": "cover", "zoom": 8 } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.111848,-1.957238] }, "properties": { "id": "baker", } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.063001,-1.957921] }, "properties": { "id": "aldgate" } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.060892,-1.930884] }, "properties": { "id": "london-bridge" } } ]; var tiles = mapbox.layer().tilejson({ tiles: [ "https://a.tiles.mapbox.com/v3/examples.map-i86nkdio/{z}/{x}/{y}.png" ] }); // Use https for markers mapbox.markers.marker_baseurl = 'https://a.tiles.mapbox.com/v3/marker/'; var spots = mapbox.markers.layer() // Load up markers from geojson data. .features(geojson) // Define a new factory function. Takes geojson input and returns a // DOM element that represents the point. .factory(function(f) { var el = document.createElement('div'); el.className = 'spot spot-' + f.properties.id; return el; }); // Creates the map with tile and marker layers and // no input handlers (mouse drag, scrollwheel, etc). var map = mapbox.map('map', [tiles, spots], null, []); // Array of story section elements. var sections = document.getElementsByTagName('section'); // Array of marker elements with order matching section elements. var markers = _(sections).map(function(section) { return _(spots.markers()).find(function(m) { return m.data.properties.id === section.id; }); }); // Helper to set the active section. var setActive = function(index, ease) { // Set active class on sections, markers. _(sections).each(function(s) { s.className = s.className.replace(' active', '') }); _(markers).each(function(m) { m.element.className = m.element.className.replace(' active', '') }); sections[index].className += ' active'; markers[index].element.className += ' active'; // Set a body class for the active section. document.body.className = 'section-' + index; // Ease map to active marker. if (!ease) { map.centerzoom(markers[index].location, markers[index].data.properties.zoom||14); } else { map.ease.location(markers[index].location).zoom(markers[index].data.properties.zoom||14).optimal(0.5, 1.00); } return true; }; // Bind to scroll events to find the active section. window.onscroll = _(function() { // IE 8 if (window.pageYOffset === undefined) { var y = document.documentElement.scrollTop; var h = document.documentElement.clientHeight; } else { var y = window.pageYOffset; var h = window.innerHeight; } // If scrolled to the very top of the page set the first section active. if (y === 0) return setActive(0, true); // Otherwise, conditionally determine the extent to which page must be // scrolled for each section. The first section that matches the current // scroll position wins and exits the loop early. var memo = 0; var buffer = (h * 0.3333); var active = _(sections).any(function(el, index) { memo += el.offsetHeight; return y < (memo-buffer) ? setActive(index, true) : false; }); // If no section was set active the user has scrolled past the last section. // Set the last section active. if (!active) setActive(sections.length - 1, true); }).debounce(10); // Set map to first section. setActive(0, false);
