Píše Robert Kagan (1958),
americký historik a bývalý poradca Hillary Clintonovej
Či už sa vám zahraničná politika prezidenta Baracka Obamu páči, alebo nie, všeobecne sa predpokladá, že jeho administratíva aspoň dáva Američanom to, čo od nej chcú.
Väčšina nechcela, aby sa USA priveľmi angažovali v Sýrii, žiadala, aby celkovo zmenšili svoje angažovanie na Blízkom východe, a dychtivo čakala, kedy sa skončí „vojnová vlna“ a začne sa práca doma.
Až doteraz sa prezident s touto náladou verejnosti stotožňoval i sám ju podporoval, takže existuje predpoklad, že ak nie inde, tak sa táto zhoda ukáže v tom, akú podporu Obama požíva.
Najnepopulárnejšia oblasť
Prekvapujúco to neplatí. Hodnotenie jeho zahraničnej politiky je žalostné. Podľa najnovšieho prieskumu pre televíziu CBS s jeho zahraničnou politikou súhlasí 36 percent Američanov, kým 49 percent ju neschvaľuje. Tento výsledok sa veľmi nelíši od prieskumov z posledného roka. Napríklad novembrové čísla z výskumného centra Pew Research Center sú pre prezidenta ešte horšie: 34 percent ľudí bolo za, 56 proti jeho zahraničnej politike. Prieskum CBS ukázal, že viac ľudí súhlasí s jeho ekonomickou (39 percent) i zdravotníckou politikou (41 percent).
Zahraničná politika je najnepopulárnejšia vec, ktorú dnes Obama robí. Ak by ste si však mysleli, že je to tak vždy, mýlite sa. Prezidenti Bill Clinton i Ronald Reagan mali v rovnakom období druhého mandátu viac ako 50-percentnú podporu. Čísla Baracka Obamu radia k jeho predchodcovi Georgeovi W. Bushovi, ktorého hodnotenie v prvom funkčnom období bolo konzistentne vysoké a spadlo až v druhom období, keď sa topil v najhoršej fáze irackej vojny.
