Píše Michal Hvorecký (1976), spisovateľ a prekladateľ hry Buddenbrookovci
Na Thomasa Manna sa na Slovensku pozabudlo. Stačilo štvrťstoročie a kedysi najslávnejší nemecký spisovateľ u nás zmizol z pultov kníhkupectiev aj z povedomia. Ten kontrast si silno uvedomujem pri svojich pravidelných cestách do krajín, kde sa hovorí po nemecky. Tam pretrváva priam „Mánnia“. O slávnom autorovi (1875 – 1955) vychádzajú neustále nové články a knihy, literatúra faktu aj romány. Do najmenších podrobností sa rozoberá jeho spletitý život i nesmierne rozsiahle dielo, ako aj osudy mnohočlennej rodiny. Vznikli viaceré životopisné filmy, hrané i dokumentárne, vždy znova sa o ňom diskutuje, stále sa masovo vydáva aj číta. Ako sa vo vyspelých kultúrnych diskurzoch stáva, už sa to aj ostro kritizuje, polemizuje sa, či už Manna nie je akosi priveľa...
Náš občan
U nás pravý opak. Po, žiaľ, už uzavretej monumentálnej práci Nory Krausovej, ktorá do slovenčiny preložila Mannove zásadné romány aj novely a podrobne ich rozobrala najmä z hľadiska rozprávačských kategórií, nastalo ticho. Mann sa takmer nevydáva ani nanovo neprekladá. Škoda, pretože napríklad Buddenbrookovci získali po globálnej kríze bánk a korporatívneho kapitalizmu novú aktuálnosť.
