Maďarská opozícia si za porážku bude môcť sčasti sama. Skutočný problém však je, že aj keby bola opozícia bez poškvrny, voľby by v podmienkach vytvorených orbánovcami ani tak nevyhrala.
Zázraky sa dejú, utešuje sa maďarská opozícia a optimizmus chce čerpať aj z výsledku našich prezidentských volieb.
Lenže táto paralela nesedí. Napriek rôznym pokusom Roberta Fica zneužiť exekutívu boli slovenské voľby demokratické a vcelku férové. Maďarské parlamentné voľby vôbec nie sú férové, už ani nie úplne slobodné a tak ani príliš demokratické.
Opozícia si, samozrejme, za predvídateľnú porážku môže sčasti sama. Jobbik je pre väčšinu našťastie stále nevoliteľný, i keď vládny Fidesz robí všeličo, aby sa nápady extrémistov stali spoločensky prijateľnejšími – už len tým, že mnohé prevzal a v soft forme uskutočnil.
Demokratická, v maďarských podmienkach liberálna a ľavicová opozícia, sa zase nezbavila imidžu skorumpovanej neschopnosti, ktorý na nej zväčša právom zaschol počas predchádzajúcich ôsmich rokov vládnutia. Najsilnejšia strana tohto spolku – socialisti – sa nedokázala zbaviť ani atavistických návykov a kádrov z komunistickej éry.
Aj keď už vedeli, že ich jedinou skromnou šancou odstaviť Viktora Orbána od moci je spolupracovať, ešte dlho sa utápali v sebeckých sporoch o to, kto bude kapitánom a kto získa aké postavenie na ich lodičke ticho klesajúcej na dno.
