Medzitým, čo prioritami premiéra boli scientológia a úžera, vláda sa ocitla v kováčskych kliešťach ruského tlaku a európskej politiky solidarity s Ukrajinou.
Jaceňukova vláda nemá po dvojnásobnom zdražení Gazpromom inej voľby než rokovania o urýchlení dodávok plynu z Európy. Aj keď obyvateľské ceny už sama pekne zdvihla (deregulácia je požiadavkou MMF i EÚ), takmer 500 dolárov za tisíc kubíkov by krajinu zložilo. Kým v Bruseli, Berlíne, Varšave a inde je zjavná politická vôľa pomôcť Kyjevu, v Bratislave sa nedorežeš ohľadov voči susedovi. Premiér fackuje Ukrajinu na počkanie („mýlime sa, ak si myslíme, že Kyjev si chce splniť domáce úlohy... naberie pôžičky a nebude splácať“) a veľmi odmeraná – jemne povedané – je aj pozícia Eustreamu, ktorý rúry prevádzkuje.
