Ale Západ by už dnes mal byť pripravený na tú najhoršiu.
Čoraz poplašnejšie správy z Donecka, Luhanska, Charkova akcelerujú obavy, že Krymom sa krájanie Ukrajiny pre Rusov nekončí.
Nedá sa totiž zžiť s predstavou, že násilné provokácie so separatistickými motívmi sa dejú bez podpory či súhlasu Kremľa. Keby sa aspoň tie desaťtisíce vojakov nehemžili pri hraniciach.
„Donecká ľudová republika“ a výzvy na referendá ešte štát nedelia. Majú skromnejší cieľ: vyprovokovať ukrajinské bezpečnostné zložky na represiu, čo by dalo Putinovi zámienku, ktorú si musel na Kryme vymyslieť – ochrana ruskej menšiny.
Taktika je to perfídna, keďže i proti evidentným násilnostiam, ktorých sa „povstalci“ dopúšťajú, sa inak než nasadením donucovacích prostriedkov štátu zasahovať veľmi ani nedá. Akoby z dielne KGB, chcelo by sa zvolať.
