Autor Matúš Halás prednáša
v Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov
Pripojenie územia iného štátu je síce jasným porušením medzinárodného práva a stalo sa tak prvýkrát od konca druhej svetovej vojny, no odvolávať sa na princípy územnej celistvosti v tejto situácii veľmi nepomôže. Prinajmenšom jeden kľúčový aktér totiž nevníma medzinárodné právo ako skutočne rozhodujúci faktor.
Rétorické cvičenia o potrebe ochrany ruského obyvateľstva, chýbajúce vojenské insígnie na ruských uniformách či prijatie „nezávislej“ Krymskej republiky do Ruskej federácie na vlastnú žiadosť vyvolávajú pocit, že Moskva má ešte stále potrebu, aby jej konanie bolo aspoň v zdanlivej zhode s formálnymi pravidlami. Medzinárodné právo ani blaho krajanov však nie sú na vrchole zoznamu princípov, ktorými sa riadi zahraničná politika Vladimira Putina.
