Na úvod | 1. deň | 2. deň | 3. deň | 4. deň | 5. deň | 6. deň | 7. deň | Rozhovor | Fotografie
RWANDA
20 rokov od genocídy Igor Barilik je mladý slovenský právnik, ktorý v roku 2010 pôsobil na medzinárodnom tribunáli pre stíhanie genocídy v Rwande. Násilnosti, pri ktorých v priebehu troch mesiacov vyvraždili takmer milión ľudí, sa začali presne pred dvadsiatimi rokmi, 6. apríla 1994. Pri tejto príležitosti čitateľom Sme.sk prinášame časť Igorovho denníka opisujúceho jeden výnimočný týždeň v jeho práci – ten, ktorý strávil práve na miestach v Rwande, kde sa zločiny odohrali.
Venované D., z vďaky za inšpirácie.
Skrolujte nižšie ▼ Deň siedmy Na posledný deň v Rwande mám v pláne podniknúť dve obhliadky miest masakier. Djibril ráno zaistí služobné auto a o pol desiatej vyrážame do Východnej provincie.
Južnú hranicu hlavného mesta tvorí rieka Nyabarongo. Počas genocídy obleteli svet zábery množstva mŕtvol plávajúcich v jej kalných vodách.
Propaganda vo fanatickom rádiu RTLM nabádala ľudí, aby poslali Tutsiov „tam, kam patria, hore Nyabarongom“. Činnosti tohto rádia sa dotýka ďalší z filmov o rwandskej genocíde Sometimes in April.
Nič horšie neexistuje Prechodom cez rieku po železnom moste vchádzame do dištriktu Bugasera, kde sa nachádzajú obe pamätné miesta. Asi tri kilometre od hlavného ťahu Kigali – Nyamata je Ntarama Memorial Site. Ntarama bol pôvodne typický vidiecky katolícky kostol. Pri bráne nás víta sprievodkyňa, s ktorou sa Djibril už dlhšie pozná, a prevedie nás po areáli bývalej farnosti.
V roku 1994 sa vraždenie Tutsiov nekonalo prvýkrát. Masakry sa odohrávali od roku 1959, no utečenci sa vždy zachránili tak, že sa utiahli na posvätnú pôdu kostolov a k nim prináležiacich budov ako sú farské domy či školy. Nebolo tak ničím mimoriadnym, že sa po vypuknutí násilností celé rodiny Tutsiov z okolia uchýlili práve do kostola Ntarama. Svedčí o tom dodnes zachované kuchynské náradia a zásoby jedla, ktoré si tu pôvodne doniesli.
15. apríla 1994 však fanatikov z Interahamwe nezastavila ani tradičná nedotknuteľnosť chrámov. Najprv začali zabíjať ľudí ukrytých v kostole. Na vonkajších stenách sú viditeľné stopy po projektiloch. Útočníci do nich vyrazili niekoľko dier, cez ktoré do kostola vhadzovali granáty. V tomto malom kostole zahynuli stovky ľudí, v celom areáli spolu asi päťtisíc.
Ostatky niektorých obetí sú vystavené v zadnej časti lode kostola. Na policiach sú zoradené lebky a dlhé kosti. Pozdĺž vnútorných bočných stien sú zavesené šaty obetí presiaknuté krvou. Vpredu sa nachádza pár rakiev a súkromné veci obetí, topánky, ružence. Na zemi sú položené mačety, kláty a nože patriace vrahom. Oltár je zahalený fialovou plachtou s pamätným nápisom a na nej sú položené vence.
Poniže kostola je malá búdka, ktorá slúžila ako sakristia. Na policiach je stále zopár kníh a zošitov s úlohami, ktoré používali deti v nedeľnej škole. Nad kostolom je ďalšia budova, pôvodne využívaná ako kuchyňa. Tutsiov ukrývajúcich sa v nej zabili tak, že na nich nahádzali matrace, poliali ich benzínom a zapálili. Na uhorených či stále stonajúcich ľudí potom zhodili jednu zo stien kuchyne. V sutinách možno vidieť kusy obhorených šiat a chumáče vlasov. Po masakre militanti miesto opustili a nechali tu mŕtvoly dva mesiace, kým nedorazili vojská RPF. Až potom bolo možné začať s identifikáciou obetí. Tento proces trvá dodnes.
Jednému mužovi sa medzi mŕtvolami podarilo spoznať svoju ženu a pochovať ju v samostatnom hrobe hneď vedľa kostola. Väčšinu mŕtvol pochovali v masovom hrobe a mená známych obetí vytesali do pamätnej tabule. Naokolo vysadili pietnu záhradu s lavičkou, kde si návštevníci môžu oddýchnuť, ak je pre nich návšteva príliš traumatizujúca.
Djibril toto miesto navštívil asi desaťkrát, keď pracoval na prípade vodcu útoku na kostol, prefekta Françoisa Kareru. Uvedomuje si, že ako vyšetrovateľ je tiež traumatizovaný, no iným spôsobom. Vyšetrovatelia trpia tým, že sa im hrôzy ukladajú hlboko do vnútra bez toho, aby to denne pociťovali, pričom následky sa môžu dostaviť neskôr. Profesionálnou pomôckou je myslieť na „technické“ súvislosti činu viac než na tie „emocionálne“.
Zhovárame sa o spôsobe vedenia útoku na budovu, uhle dopadu granátových šrapnelov na steny, sečných ranách na kostiach spôsobených mačetami či dierach v lebkách po guľkách. Nepochybne najhorší pohľad je na škvrny od krvi na tehlovej stene kuchyne, ktoré boli spôsobené tým, že o ňu roztrieštili hlavy malým bábätkám.
Čo môžu prežívať pozostalí, keď sa odhodlajú navštíviť toto miesto? A na čo myslí tých pár ľudí, ktorým sa podarilo túto masakru prežiť – napríklad istá žena Alisa či chlapec Janvier, ktorí sa po vyhrabaní z kopy mŕtvol svojich blízkych museli mesiac skrývať v močiaroch za dedinou? S jedným z preživších som si potriasol rukou, keď mi ho Djibril predstavil pri bráne.
Láska a nenávisť Z Ntaramy sa vrátime na hlavú cestu a pokračujeme ďalej pár kilometrov do obce Nyamata ku Nyamata Memorial Site. Mladá sprievodkyňa s dobrou angličtinou nás vedie k bývalému kostolu, dnes pietnemu miestu. Na vstupe je osadená pôvodná brána, ktorou sa utečenci zamkli vnútri kostola. Keď sa 11. apríla 1994 začal útok na toto miesto, militanti sa nevedeli dobyť dnu, preto si na pomoc zavolali armádu. Vojaci kovové mreže odpálili výbušninou.
Autor: Igor Barilik Pripravili: Andrej Sarvaš, Matej Hruška
Mapa © OpenStreetMap Contributors
Dizajn © MapBox Diskusia
Odporúčané knihy:
Gérard Prunier, The Rwanda Crisis: History of a Genocide (1997) Philip Gourevitch, We Wish to Inform You That Tomorrow We Will Be Killed With Our Families (1998) Alison Des Forges, Leave None to Tell the Story: Genocide in Rwanda (1999) Samantha Power, A Problem from Hell: America and the Age of Genocide (2002) Roméo Dallaire, Shake Hands with the Devil: The Failure of Humanity in Rwanda (2003) Immaculee Ilibagiza, Left to Tell: Discovering God Amidst the Rwandan Holocaust (2006) Paul Rusesabagina, An Ordinary Man: An Autobiography (2006) Odporúčané filmy a dokumenty:
BBC Panorama: Rwanda programmes (1994-1998) Ghosts of Rwanda (2004) Hotel Rwanda (2004) Shooting Dogs (2005) Sometimes in April (2005) A Sunday in Kigali (2006) Shake Hands with the Devil (2007) Munyurangabo (2007) The Day God Walked Away (2009) Earth Made of Glass (2010) Kinyarwanda (2011) var geojson = [ { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.004983,-2.004894] }, "properties": { "id": "cover", "zoom": 8 } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.086817,-2.062414] }, "properties": { "id": "baker", } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.049995,-2.112351] }, "properties": { "id": "aldgate" } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.144553,-2.205668] }, "properties": { "id": "london-bridge" } }, { "geometry": { "type": "Point", "coordinates": [30.104005,-1.959591] }, "properties": { "id": "woolwich" } } ]; var tiles = mapbox.layer().tilejson({ tiles: [ "https://a.tiles.mapbox.com/v3/examples.map-i86nkdio/{z}/{x}/{y}.png" ] }); // Use https for markers mapbox.markers.marker_baseurl = 'https://a.tiles.mapbox.com/v3/marker/'; var spots = mapbox.markers.layer() // Load up markers from geojson data. .features(geojson) // Define a new factory function. Takes geojson input and returns a // DOM element that represents the point. .factory(function(f) { var el = document.createElement('div'); el.className = 'spot spot-' + f.properties.id; return el; }); // Creates the map with tile and marker layers and // no input handlers (mouse drag, scrollwheel, etc). var map = mapbox.map('map', [tiles, spots], null, []); // Array of story section elements. var sections = document.getElementsByTagName('section'); // Array of marker elements with order matching section elements. var markers = _(sections).map(function(section) { return _(spots.markers()).find(function(m) { return m.data.properties.id === section.id; }); }); // Helper to set the active section. var setActive = function(index, ease) { // Set active class on sections, markers. _(sections).each(function(s) { s.className = s.className.replace(' active', '') }); _(markers).each(function(m) { m.element.className = m.element.className.replace(' active', '') }); sections[index].className += ' active'; markers[index].element.className += ' active'; // Set a body class for the active section. document.body.className = 'section-' + index; // Ease map to active marker. if (!ease) { map.centerzoom(markers[index].location, markers[index].data.properties.zoom||14); } else { map.ease.location(markers[index].location).zoom(markers[index].data.properties.zoom||14).optimal(0.5, 1.00); } return true; }; // Bind to scroll events to find the active section. window.onscroll = _(function() { // IE 8 if (window.pageYOffset === undefined) { var y = document.documentElement.scrollTop; var h = document.documentElement.clientHeight; } else { var y = window.pageYOffset; var h = window.innerHeight; } // If scrolled to the very top of the page set the first section active. if (y === 0) return setActive(0, true); // Otherwise, conditionally determine the extent to which page must be // scrolled for each section. The first section that matches the current // scroll position wins and exits the loop early. var memo = 0; var buffer = (h * 0.3333); var active = _(sections).any(function(el, index) { memo += el.offsetHeight; return y < (memo-buffer) ? setActive(index, true) : false; }); // If no section was set active the user has scrolled past the last section. // Set the last section active. if (!active) setActive(sections.length - 1, true); }).debounce(10); // Set map to first section. setActive(0, false);
