Vladimir Putin sa nemá prečo vzdať svojich plánov s Ukrajinou, keď je odpoveď Západu na pokračujúcu ruskú agresiu slabá a prísne sankcie neprichádzajú.
Pred týždňom, keď ozbrojenci obsadili vládne budovy v troch mestách na východe Ukrajiny, išlo podľa šéfa americkej diplomacie Johna Kerryho o „nelegálnu a nelegitímnu snahu“ zo strany Ruska „cielene vytvoriť krízovú situáciu prostredníctvom platených agentov“.
Kerry varoval, že odpoveďou Spojených štátov môžu byť sankcie voči ruskému bankovníctvu, ťažobnému a energetickému priemyslu. V nasledujúcich dňoch však Obamova vláda zlyhala v snahe postihnúť sankciami kohokoľvek významnejšieho než zopár predstaviteľov okupovaného Krymu.
Na žiadnych krokoch sa nedohodli ani ministri financií štátov G7 počas štvrtkového stretnutia vo Washingtone.
Obsadenie policajnej budovy v Kramatorsku:
Čaká sa na intervenciu, ktorá už prebieha
Žiadnu z týchto vlád by preto nemala prekvapiť trúfalejšia ofenzíva, ku ktorej došlo v sobotu na východe Ukrajiny. Podľa nezávislých pozorovateľov zaútočili tucty mužov v kamuflážnych uniformách a s ruskými zbraňami na vládne budovy v najmenej štyroch ďalších mestách. Keď sa ukrajinské jednotky v nedeľu pokúsili získať späť vládnu budovu v Slovjansku, došlo k streľbe. Obete hlásili na oboch stranách.
Znova. Poprední americkí a európski predstavitelia obvinili Rusko zo zosnovania útokov. Americká veľvyslankyňa pri OSN Samantha Power nazvala kroky na východe Ukrajiny ako „profesionálne“, „koordinované“ a označkované „kontrolkami vplyvu Moskvy“. Znova. Spojené štáty na situáciu nijako hmatateľne nezareagovali. Podľa Powerovej sprísnia sankcie, len ak budú „udalosti z predošlých dní pokračovať“.
Koľko toho musí Rusko urobiť, aby vyprovokovalo odpoveď?
