Justícia nevyhnutne potrebuje výraznú pozitívnu autoritu

Síce žiadne prieskumy neskúmajú názor respondentov na to, či za nedôverou v justíciu je aj zle nastavený súdny systém, ale domnievam sa, že chyba nebude v systéme, ale v osobách, ktoré ho reprezentujú.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FOTOLIA)

25 Rokov Po –25. výročie nežnej revolúcie. Článok je príspevok o stave justícii a prokuratúry na Slovensku v rámci projektu 25 Rokov Po organizovanom Bratislavskou medzinárodnou školou liberálnych štúdii (www.bisla.sk).

Revolúcia v roku 1989 bola pre mnohých silným impulzom prebúdzajúcim nádej prísľubu hodnotnejšieho života, v ktorom by po dlhých rokoch totality a neslobody konečne zavládla spravodlivosť.

Nepochybne verejnosť ju právom očakávala od jej nositeľov - sudcov. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že justícia tieto očakávania nenaplnila.

Je potrebné zmeniť systém?

Počas transformačného obdobia bolo na Slovensku uskutočnených viacero dôležitých reforiem súdnictva, s cieľom zefektívnenia súdneho manažmentu, zvýšenia transparentnosti a otvorenosti justície. Sudcovia získali nezávislosť a celoživotnú definitívu.

Po parlamentných voľbách v roku 1998 došlo k spolupráci medzi výkonnou mocou a súdnou mocou, ktorá vyústila do prijatia zákona o sudcoch. V nadväznosti naň sa v rokoch 2001 až 2006 uskutočnila reforma súdnictva. Jej hlavnými prvkami bol vznik Súdnej rady SR a regionálnych sudcovských rád ako samosprávnych orgánov súdov.

Súdna rada SR získala rozsiahle právomoci v súvislosti s výberom, služobným postupom a odvolávaním predstaviteľov súdov (predsedov), vzdelávaním a školením budúcich sudcov, ako aj v disciplinárnych konaniach.

25 rokov po (séria 25 diskusií na BISLA)

V sérii diskusií pokračujú Elena Berthotyová a Jozef Čentéš.

Bratislavský inštitút humanizmu (www.bih.sk) a Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (www.bisla.sk) v roku 25. výročia nežnej revolúcie organizuje 25 diskusií.

Témou štvrtej z nich je Justícia a prokuratúra: potreba pozitívnej autority”.

Hosťami budú:

Elena Berthotyová, sudkyňa Najvyššieho súdu

Jozef Čenteš, Univerzita Komenského a GP SR

Moderuje: Samuel Abrahám, BIH - BISLA

Diskusia sa bude konať v stredu 16. 4. 2014 o 17.00 h v sídle BISLA (Grösslingová 53, Bratislava, Christian Johnson Room)

Diskusie sú prezentované naživo a zo záznamu na www.infonet.tv. Predchádzajúce diskusie a články nájdete na www.bih.sk

Dá sa povedať, že systém bol nastavený štandardne. Verejnosť však justícii nedôveruje. Prečo?

V roku 2006 sa problém korupcie, klientelizmu a porušovania morálky od roku 1989 prebojoval na 3. miesto v rebríčku spoločenskej naliehavosti (zdroj: IVO). Súdy dlhodobo trpia chronickým deficitom dôvery občanov. Posledné prieskumy verejnej mienky (FOCUS z apríla 2013) hovoria o tom, že až 70 % respondentov nedôveruje súdom. Viac ako polovica respondentov (58%) vyjadrila názor, že predseda Najvyššieho súdu SR, Štefan Harabin prispieva k nedôveryhodnosti súdnictva.

Síce žiadne prieskumy neskúmajú názor respondentov na to, či za nedôverou v justíciu je aj zle nastavený súdny systém, ale domnievam sa, že chyba nebude v systéme, ale v osobách, ktoré ho reprezentujú.

Dokonca môžeme mať výhrady k výsledkom verejných prieskumov, pretože nie sú skutočným odrazom stavu justície, ale nepochybne sú obrazom, aký si o nás vytvára verejnosť nielen na základe vlastných skúseností a medializovaných káuz, ale najmä cez obraz, ktorý sa jej dostáva vďaka prezentácii jej najvyšších predstaviteľov.

Napriek takto negatívne vnímanému obrazu justície verejnosťou, som presvedčená, že justícia je v lepšej kondícii a má veľkú šancu o tom presvedčiť aj verejnosť.

Ako?

Najskôr sa musíme pozrieť na príčiny nedôvery. Verejnosť od sudcov očakáva, že budú nielen múdri, uvážliví, ale aj odvážni, s pevným charakterom a s hlbokým zmyslom pre spravodlivosť.

Nemyslím si, že sudcom tieto vlastnosti chýbajú pri rozhodovaní v súdnych sporoch. Svedčí o tom množstvo presvedčivých právoplatných rozhodnutí súdov, ktoré však nie sú verejnosti známe. Mnohé z nich významne ovplyvňujú právo a jeho prostredníctvom celú spoločnosť. Treba si uvedomiť, že jedno nepresvedčivé medializované rozhodnutie dokáže zatieniť stovky tých vyargumentovaných a presvedčivých. Oceňovanie judikátu roka je prvým krokom k tomu, aby verejnosť mohla spoznať to najlepšie z jej produkcie vrátane autorov prelomových rozhodnutí a myšlienok.

Väčšina slovenských sudcov však v ostatnom čase nedisponovala dostatkom odvahy razantne sa ohradiť voči nevhodným výrokom predsedu najvyššieho súdu, ktorými kriminalizoval niektorých sudcov ústavného súdu a dehonestoval svojich oponentov. Zvolili si cestu mlčania aj pri šikanóznych disciplinárnych konaniach voči sudcom-kritikom vnútorných pomerov v justícii. Sudcovia akoby zabudli na to, že ich poslaním má byť uplatňovanie spravodlivosti nie len v talári, a to bez ohľadu na utrpenie a straty, s ktorými sa môžu stretnúť.

Ale priznám sa, že mám pochopenie pre tých, ktorí mlčali.... zo strachu. Verejnosť si vie len ťažko prestaviť, čím si musel za ostatných päť rokov prejsť sudca, ktorý nemlčal. Naopak sudcovia boli a sú svedkami toho, ako sú ich kolegovia kritickí k pomerom justície trestaní za iný názor, a to nie len cez mašinériu disciplinárnych konaní.

Naviac, keď sa sudcovia dočkali od politikov odpovede na otvorený list z roku 2009, (ktorým upozornili na zneužívanie disciplinárnych konaní na potrestanie a zastrašenie kritikov vnútorných pomerov), že „začali vojnu proti svojmu predsedovi, len „len aby prekryli to, že majú slabé pracovné výkony“, nemožno sa čudovať, že rady tých, ktorí nemlčali sa napriek nespokojnosti nerozširovali.

Verejnosť citlivo vníma, že sudcovia sa vedia nahlas vyjadriť, keď ide o ich platy a že sa vedeli zomknúť pri podávaní hromadných diskriminačných žalôb proti štátu. Hlas sudcov nie je zreteľne počuť, pokiaľ ide o budovanie dobrej povesti justície. Čelní predstavitelia justície dlhodobo odmietajú hovoriť o etických problémoch a prešľapoch niektorých sudcov na verejnosti, odmietali hovoriť o potrebe prijatia nového etického kódexu s tým, že etiku máme mať v sebe.

Keď k tomu pridáme dĺžku konania, niektoré nezrozumiteľné a nepresvedčivé rozhodnutia, nemôžeme sa čudovať, že verejnosť nám dáva v prieskumom jasnú odpoveď- nedôveruje nám.

Ale ako vrátiť justícii stratenú dôveru?

Justíciu netreba reformovať cez zmenu ústavy alebo zákonov, ako sa nás snažia presvedčiť politici. Justícia potrebuje zmeny na tých najvyšších postoch- na čele najvyššieho súdu a Súdnej rady, ale tie sa bez podpory politikov neudejú.

Justícia nevyhnutne potrebuje výraznú pozitívnu autoritu, ktorá vytvorí priestor na prijímanie opatrení, ktoré spriechodnia a uvedú do života to, čo od nás verejnosť právom očakáva. Zákonnosť a spravodlivosť v presvedčivej podobe, ale aj mravný cit. Verejnosť justícii začne dôverovať vtedy, keď si získa dôveru jej najvyšší reprezentant, ktorý bude schopný s pokorou a sebareflexiou prijať kritický hlas zvnútra justície, ale aj z vonku a ktorý bude nízku dôveru verejnosti považovať za ohrozenie nezávislosti justície. Justícia má šancu na zmenu.

Autorka je sudkyňa Najvyššieho súdu

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 519
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 293
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 364
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 362
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 036
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 403
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 978
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 241
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 084
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 779

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Republika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Golfoval viac, tweetoval najviac

Trump má po 100 dňoch vlády 44-percentnú popularitu. Sad!

DNES PÍŠE BEÁTA GRUNMANNOVÁ

Kde sú skutoční bojovníci za národ?

Lietanie býva pre slovenských politikov, ako ukazuje história aj súčasnosť, osudné.

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Bezbrehé používanie univerzálneho argumentu byrokratickou záťažou svedčí o tom, že tieto piliere povinnej libertariánskej jazykovej výbavy dávno stratili význam.

Mám taký sen (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop