SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

História a súčasnosť prokuratúry Slovenskej republiky

Politické a spoločenské zmeny v roku 1989 našli prirodzený výraz v zmene funkcií štátu a štátneho aparátu a logicky sa týkali aj ďalšieho postavenia vývoja prokuratúry.

Jozef Čentéš.Jozef Čentéš. (Zdroj: SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ)

25 Rokov Po –25. výročie nežnej revolúcie. Článok je príspevok o stave justícii a prokuratúry na Slovensku v rámci projektu 25 Rokov Po organizovanom Bratislavskou medzinárodnou školou liberálnych štúdii (www.bisla.sk).

V tom čase sa prejavila kríza jej identity. Prokuratúra si hľadala svoju novú tvár i postavenie v posttotalitnej spoločnosti a v procese postupnej transformácie v spoločnosť demokratickú. Leninský model prokuratúry v zmysle vtedy platného zákona o prokuratúre č. 60/1965 Zb. bol plne uspôsobený direktívne byrokratickému a centralistickému systému univerzálneho mocenského monopolu strany a štátu. V období týchto zmien sa rodila nová koncepcia prokuratúry.

Z hľadiska ďalšieho vývoja prokuratúry možno pozitívne hodnotiť vypustenie čl. IV. Ústavy o vedúcej úlohe strany, čím došlo k prerušeniu spätosti prokuratúry s komunistickou stranou a odpolitizovaniu prokuratúry.

V súvislosti s rešpektovaním požiadavky apolitičnosti prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry je potrebné spomenúť § 37 ods. 1 písm. d/ zákona č. 168/1990 Zb., ktorým sa ako prvým mení a dopĺňa zákon o prokuratúre.

Týmto ustanovením sa rozšírili obligatórne podmienky na možnosť výkonu funkcie prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry o podmienku, že nie sú členmi žiadnej politickej strany.

Za zmienku stojí tiež ustanovenie § 40a zákona č. 168/1990 Zb. (s obmedzenou dobou účinnosti), podľa ktorého mohli generálni prokurátori (ČSFR, ČR a SR) prepustiť prokurátora, ak porušil svoje povinnosti takým spôsobom, že stratil dôveru potrebnú k zastávaniu doterajšej funkcie.

25 rokov po (séria 25 diskusií na BISLA)

V sérii diskusií pokračujú Elena Berthotyová a Jozef Čentéš.

Bratislavský inštitút humanizmu (www.bih.sk) a Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (www.bisla.sk) v roku 25. výročia nežnej revolúcie organizuje 25 diskusií.

Témou štvrtej z nich je Justícia a prokuratúra: potreba pozitívnej autority”.

Hosťami budú:

Elena Berthotyová, sudkyňa Najvyššieho súdu

Jozef Čenteš, Univerzita Komenského a GP SR

Moderuje: Samuel Abrahám, BIH - BISLA

Diskusia sa bude konať v stredu 16. 4. 2014 o 17.00 h v sídle BISLA (Grösslingová 53, Bratislava, Christian Johnson Room)

Diskusie sú prezentované naživo a zo záznamu na www.infonet.tv. Predchádzajúce diskusie a články nájdete na www.bih.sk

V ponovembrovom období sa prokuratúra významným spôsobom podieľala na priebehu odstraňovania krívd, ktoré boli v totalitnom štáte späté s potlačovaním ľudských práv jednotlivcov a s potrebou vysporiadať sa s porušovaním zákonnosti a deformáciami československej justície v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a to v rámci súdnych aj mimosúdnych rehabilitácii. Jednou zo záruk, že sa tieto negatívne javy už nikdy nebudú v našej spoločnosti opakovať, predstavoval zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 1990.

Okrem zákona o súdnej rehabilitácii prokuratúra plnila povinnosti vyplývajúce jej zo Zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách , ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 1991.

Následná názorová pluralita, resp. neexistencia jednoznačného názoru na povahu orgánu verejnej žaloby vyústili po rozdelení federácie na dva samostatné štátne útvary do vzniku dvoch odlišných verzií verejnej žaloby – na Slovensku bol zachovaný model prokuratúry, v Českej republike bol vybudovaný model štátneho zastupiteľstva. Obidve republiky zakotvili orgány verejnej žaloby do svojich Ústav, čím nepochybne zvýraznili dôležitosť ich poslania a úlohy v spoločnosti, každá z nich však pojala princípy ich fungovania inak. Právna úprava prokuratúry na území Slovenskej republiky sa stala súčasťou ôsmej hlavy Ústavy SR, článkov 149 – 151. Ústava konštituuje prokuratúru ako samostatný orgán verejnej moci, ktorý nie je súčasťou ani zákonodarnej, ani výkonnej, ani súdnej moci. Jedná sa o orgán sui generis.

Za historicky významné v dejinách prokuratúry po roku 1989 je potrebné označiť schválenie zákona NR SR č. 314/1996 Z. z. o prokuratúre , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. novembra. Tento zákon v § 2 odsek 1 vymedzil prokuratúru ako „samostatný a nezávislý štátny orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu”.

Následné zákony č.153/2001 Z.z. o prokuratúre a č.154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry prešli v rámci Rady Európy a neskôr negociačného procesu odborným posúdením. Posudok k návrhu týchto zákonov v roku 2001 vypracoval generálny prokurátor Neuchatelu (Švajčiarsko) Pierre Cornu na základe poverenia Rady Európy pred ich schválením v NR SR , a to z hľadiska ich súladu s európskymi pravidlami vo veci ochrany ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratického usporiadania spoločnosti s prihliadnutím na medzinárodné odporúčania, preto tieto v súčasnosti účinné zákony upravujúce postavenie prokuratúry a prokurátorov, v znení mnohých noviel , svojou podstatou zodpovedajú európskym štandardom.

Z hľadiska ďalšieho vývoja prokuratúry je potrebné venovať pozornosť viacerým aktuálnym témam, medzi ktoré patrí napríklad etický kódex prokurátorov.

Doc. JUDr. Jozef Čentéš, PhD.,
Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Warminsko-Mazurska Univerzita v Olsztyme, Fakulta práva a verejnej správy, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 287
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 362
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 211
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 817
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 941
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 890
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 023
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 545
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 120
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 668
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Píše László Sólymos

Celoplošné testovanie nemôže byť cieľ

Vôbec nejde o nejaké svetové unikáty. Ja stále verím, že ide o snahu.

Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.

Strašidlá (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Györe).

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Komentár Petra Schutza

Na prahu fiaska

Destabilizácia vládnutia je na vzostupe druhej vlny to posledné, čo si môžeme dovoliť.

Peter Schutz