Je množstvo fascinujúcich zákonov, ktoré platia v technologickom svete.
Moorov zákon hovoriaci, ako rýchlo sa zlepšujú počítače, pravidlo 1-10-100 hovorí, v akom pomere sú v akejkoľvek internetovej komunite ľudia, ktorí obsah tvoria, dopĺňajú alebo len pasívne prijímajú, alebo „zákon 34“, ktorý hovorí, že na internete je toľko porna, že čokoľvek, čo ti napadne, má určite aj pornografickú verziu (áno, aj to, čo ste si práve pomysleli).
Mám ich rád, lebo v džungli technologického sveta dokázali nájsť aspoň to málo, čo je nemenné a platné (čo sa nedá vôbec povedať o zákonoch, ktoré prinášajú do sveta internetu politici).
Z tejto oblasti mám jednu extra obľúbenú teóriu. Volá sa „paradox technológií“. V roku 1988 ju predstavil otec moderného webdizajnu Donald Norman a hovorí sa v nej približne toto:
Akákoľvek vec, ktorú ľudstvo vynájde, prechádza sériou fáz nepoužiteľnosti - na začiatku, keď vznikne, je takmer nepoužiteľná (napríklad prvé bicykle, na ktoré sa nedalo vysadnúť), potom sa ju podarí zjednodušiť a začne slúžiť (nové bicykle s klasickým nastupovaním, aké poznáme dnes), no presne v tom momente sa jej zdokonaľovaním opäť dostane do stavu, keď je ťažké ju na niečo využiť (pokusy s tandemovými bicyklami a prvé brzdy, s ktorými sa dalo prizabiť za pár sekúnd).
