Pred asi 42 rokmi som zažil svoj prvý aktívny kontakt so symfonickým orchestrom. Už dlho predtým ma jeho zvuk a štruktúra fascinovali a veľmi som chcel byť jeho súčasťou. Klavirista nemal v orchestri čo robiť, tak som si zvolil najjednoduchšiu prístupovú cestu - bicie nástroje.
Začal som veľkým bubnom a závistlivo som poškuľoval po tympanoch, za ktorými, týčiac sa nad celým orchestrom, impozantne sedel starší spolužiak Gejza. Veľmi som mu závidel a trvalo asi rok, kým som sa k tympanom prepracoval, dokonca v orchestri košickej opery.
Minulý týždeň som už po neviemkoľký raz hral v GES klube v Košiciach. Klub patrí spolužiakovi Gejzovi a prezentuje v ňom poväčšine džez, za čo samozrejme príde do neba, lebo je to prenikavo stratový žáner.
Hrali sme s Triangom a okrem zvyčajného tangojazzu sme tentoraz hrali ešte stratovejší repertoár, slovenský folklór v úprave pre džezový kvartet s akordeónom, gajdicou, fujarou a štyrmi drumbľami.
Obecenstvu sa to nielen páčilo, ale vedení tajomným sponzorom, s masívnym príspevkom Geska, pridali veľmi úctyhodnú sumu na podporu Slovenských tancov. Darmo, vedel som, prečo je dobrá polovica zo 16 pesničiek vyhodňarskych.
Ešte predtým sme hrali v dvoch rovnako príjemných a zaujímavých priestoroch, oboch prevádzkovaných podobnými entuziastami ako Gejza. V krásne obnovenej synagóge v Stupave, napriek zime napráskanej do posledného miestečka, a v rovnako plnej žilinskej Stanici Záriečie, tiež úchvatne zrekonštruovanej a zmenenej na kultúrne centrum, dýchajúce nadšením a dobrými myšlienkami.
Tešili sme sa, že prišlo toľko ľudí a ešte viac, že sa ľudia tešili z hudby. Deväťdesiat minút v inom priestore, v inom rozmere, kam sa nedostanú zloba, korupcia, nespravodlivosť, klamstvo, absurdné ilúzie o posmrtnej spravodlivosti, holokaustové torty, mafiánski sudcovia, nenažraní oligarchovia, hlúpi a farizejskí politici či takmer vojna za rohom.
Na chvíľu sme zabudli na to, že napriek iluzórnym rečiam naše názory nemajú takmer žiadnu váhu a vývoj sa poberá tam, kde ho nasmerujú tí najsilnejší. Nie tí dobrí, múdri či slušní.
Tri miesta, kde sa dá pookriať. Choďte tam častejšie, pomáha to. Možno aj na trochu dlhšie než tých pár minút.
