Píše Róbert Ondrejcsák,
riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy CENAA,
bývalý štátny tajomník ministerstva obrany vo vláde Ivety Radičovej
Slovenské elity si doteraz v plnej miere neuvedomili, aká veľká zmena sa udiala zásahom Moskvy na Ukrajine. Vojna prestala byť pre ruskú zahraničnú politiku pri presadzovaní jej záujmov tabu.
Ruská invázia na Ukrajinu a anexia Krymského polostrova zmenili nielen doterajšiu politickú realitu východnej Európy, ale aj strategickú rovnováhu, ktorá tu existovala od konca studenej vojny a rozpadu Sovietskeho zväzu.
Kľúčovými súčasťami doterajšieho stavu boli nasledovné predpoklady: územná celistvosť Ukrajiny ako absolútne nedotknuteľná vec, neprítomnosť ruských ozbrojených síl v blízkosti strednej Európy, respektíve stredná Európa mimo strategického dosahu hlavných ruských ozbrojených síl (až na Kaliningrad) a spôsob uvažovania, ktorý vylučoval vojnu ako alternatívu riešenia problémov v medzinárodných vzťahoch v Európe.
Ruské kroky za mesiac zmenili všetky tri základné predpoklady: územná celistvosť Ukrajiny, pre strategickú nezávislosť strednej Európy azda najkľúčovejšia vec, už nie je „svätá“, ruské ozbrojené sily sa priblížia k strednej Európe, predovšetkým v súvislosti s budúcimi ruskými leteckými základňami na Kryme, a vojna prestala byť pre ruskú zahraničnú politiku pri presadzovaní mocenských záujmov v Európe tabu.
Čo v tejto novej situácii môže a musí robiť NATO, stredná Európa a konkrétne Slovensko?
