Píše ruský spisovateľ Vladimir Sorokin (1955).
V slovenčine mu naposledy vyšla kniha Metelica.
V priebehu troch augustových dní v roku 1991, počas nevydareného prevratu proti sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi, sa upadajúci Sovietsky zväz zachvel a začal sa rozpadať. S niekoľkými priateľmi som sa vtedy ocitol na Lubianskom námestí, kde sídlilo vedenie desivej a mocnej KGB.
Žeriavom na Felixa
Veľký dav sa pripravoval zvrhnúť symbol tejto zlovestnej inštitúcie – sochu jej zakladateľa Felixa Dzeržinského, alebo ako ho volali jeho boľševickí súdruhovia – „Železného Felixa“. Zopár odvážlivcov sa vyšplhalo na pamätník, Dzeržinskému okolo krku obtočili laná, za ktoré za stále hlasnejších výkrikov davu skupina ľudí dolu zatiahla.
Zrazu sa tu však celkom neočakávane objavil jeden spolupracovník ruského prezidenta Borisa Jeľcina s megafónom a nariadil, aby sa všetci držali späť, pretože, ako povedal, ak bronzová socha spadne „jej hlava môže preraziť chodník a zničiť dôležité podzemné komunikácie.“ Povedal tiež, že už je na ceste žeriav, aby Dzeržinského odstránil z piedestálu tak, aby sa nič nepoškodilo. Revolučný dav čakal na žeriav dobré dve hodiny, udržiavajúc sa v bojovej nálade výkrikmi „Dole s KGB!“
Počas tých dvoch hodín ma prepadli prvé pochybnosti o úspechu prichádzajúcej antisovietskej revolúcie. Pokúsil som sa predstaviť si parížsky dav, ako 16. mája 1871 zdvorilo čaká na architekta a robotníkov, ktorí odstraňujú Napoleonov víťazný stĺp na Place Vendôme, a rozosmial som sa.
Žeriav nakoniec prišiel, sňal Dzeržinského, uložil ho na nákladiak, ktorý sochu odviezol. Bežiac popri ňom doňho ľudia udierali. Odvtedy bolo sochu vidno v parku odstránených sovietskych pamätníkov v blízkosti Tretiakovskej galérie.
Nie tak dávno člen Štátnej dumy navrhol, aby sa vrátila na pôvodné miesto. Súdiac podľa udalostí, ktoré sa v súčasnosti dejú v našej krajine, je celkom pravdepodobné, že sa tento symbol boľševického teroru na Lubianske námestie vráti.
