Zvykli sme si, že jedným z našich nepriateľov (ak nie úhlavným) je televízia. Nie sme s ňou spokojní. Žerie nám čas. Vysiela samé negatívne správy. Premieta krvilačné filmy. Kazí vkus. Furt prepíname z kanála na kanál a nijaký zážitok. Posudzujeme svet a napokon aj náš život podľa toho, aké informácie nám ponúka obrazovka. Skrátka, tento vynález, pýcha dvadsiateho storočia, nás parádne oberá o možnosti využiť čas užitočnejšie. Ako? To je už otázka.
Možno sme zabudli, že sa dá robiť aj čosi iné, ako sedieť v kresle a dívať sa bezmyšlienkovite na obrazovku. Mohli by sme ísť do lesa. Ale čo v lese? Je tam jediný kanál – príroda. Mohli by sme zájsť do divadla. Ale to by museli hrať aspoň štyri - päť inscenácií naraz, lebo sme zvyknutí prepínať. Mohli by sme čítať. Ale už dobre nevidíme, lebo sa stále dívame na televíziu.
