Nezhody medzi Smerom a KDH môžeme vnímať ako pokus vycúvať z projektu, ktorý po prezidentských voľbách stratil politický význam.
Pri všetkej úcte k tradičnej rodine a manželstvu, a pri všetkej túžbe po funkčnej spravodlivosti je veľmi dobre, že na prepisovaní ústavy sa Smer, KDH a zvyšok parlamentu nedohodli.
Bez ohľadu na vecný obsah zmien, čo sa navrhovali (navrhujú), totiž treba predoslať, že na novelizáciu ústavy môžu byť dôvody rôzne, nikdy by to však nemali byť dozvuky volebnej kampane. Pretože, všakáno, pripomínať, že zmiešaná dvojhra manželstvo/justícia by sa nikdy nezrodila, keby tu ktosi nekandidoval za prezidenta, je mrhanie papiera.
Spätne vyznieva zvlášť milo krízový manažment Pavla Pašku, ktorý v strese kauzu vytrhol z programu, len aby rokovanie v Národnej rade predbehlo voľbu.
