Pobúrenie zo stavu justície a angažovanosť hercov divadla Astorka sú síce sympatické, ale na veci nič nezmenia. Pretože tí, ktorí tú moc majú, nerobia vôbec nič.
Sudcom do hláv nevidíme, preto môžeme len hádať, či sú im Štefan Harabin a jeho verzia súdnictva naozaj sympatické, alebo proti šéfovi Najvyššieho súdu nič nepodniknú len z urazenosti na verejnosť, ktorá ich stavom čoraz otvorenejšie pohŕda.
Máločo osvetľuje zošup celého stavu lepšie než situácia v Združení sudcov Slovenska. To kedysi bývalo rešpektovanou organizáciou, ktorá sa pokúšala zastať nielen materiálnych záujmov svojich členov, ale dokázalo sa ozvať aj vtedy, keď išlo o viac než len o peniaze.
V zdravých pomeroch by malo byť nepredstaviteľné, že by takáto organizácia vytrvalo mlčala pri snahe o zásadnú novelizáciu ústavy, ktorá sa jej bytostne týka. Súčasné vedenie síce vo februári zverejnilo uplakanú výzvu k poslancom Národnej rady, ale po nejakej snahe o serióznu a dlhodobú verejnú diskusiu niet ani stopy. Ak náhodou nejaká bola, najlepším vysvedčením Združenia je, že si ju nikto nevšimol.
