Únia má do dokonalosti ďaleko. Ale aj jej najväčšie absurdity vyzerajú v zrkadle ukrajinskej drámy malicherne.
Slovensko je v Európskej únii na dobrom mieste. Dokonca najlepšom, aké sa dá len predstaviť.
Po desiatich rokoch to možno miestoprísažne vyhlásiť nezávisle od eurovalov, regulácií, centralizácií, harmonizácií či korupčnosti eurofondov.
Hodnotenie nemenia ani absurdity, ktoré niektorí kandidáti eurovolieb považujú až za také podstatné, že ku okrúhlemu výročiu slovenského vstupu vyhlasujú anketu o tú najväčšiu.
Najabsurdnejšie by totiž bolo unášať sa jednotlivosťami, ktoré v zrkadle trebárs ukrajinskej drámy vyzerajú malicherne.
Európska únia ako každé ľudské dielo má do dokonalosti ďaleko. Presne tak ako národné demokracie, ktorých krízové symptómy nie sú o nič menej hrozivé.
Podstatné je, že pribúda čoraz viac odvetví ľudskej aktivity, ktorých prepojenie v širšom priestore si globalizovaný svet priam vynucuje.
To, aby sa subsidiarita – tiež demokratická hodnota – dodržiavala tam, kde sú spájania a regulácia škodlivé, môže byť jeden z cieľov, ktorý si Slovensko postaví do druhej desaťročnice.