Uznávam, nepíšem kaligraficky ako stredovekí opisovači Biblie. No veliteľ, ktorý v base cenzuroval otcovi poštu, si na mňa zasadol horšie než profesor Stanislav na staroslovienčine.
Keď som raz za dva týždne či za mesiac otcovi písal povolený korešponďák, cítil som sa ako Dante, keď s brkom zasadol nad rukopis Božskej komédie. No akokoľvek som sa usiloval, zvyčajne si veliteľ dal zavolať otca, ukázal mu môj lístok a zavrčal: „Koľkokrát vám mám opakovať, aby sa váš syn naučil písať? Kto to má po ňom čítať? Teda ja si oči ničiť nebudem!“
