Obranné systémy sme v bezpečnom pohodlí nechali zastarať

Píše Róbert Ondrejcsák,
Riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA),
bývalý štátny tajomník Ministerstva obrany

25 rokov po – 25. výročie nežnej revolúcie. Článok je príspevok o stave v obrane na Slovensku v rámci projektu Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (www.bisla.sk) 25 rokov po.

Bezpečnostná politika a obrana patrili k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim a zároveň k najzanedbanejším oblastiam verejného života za posledných dvadsaťpäť rokov. Obrana a bezpečnosť patria k základným atribútom štátnosti a ich správne pochopenie a realizácia majú garantovať ekonomické, sociálne a civilizačné napredovanie spoločenstiev.

Slovensko po ukončení studenej vojny a samostatnosti prešlo tromi základnými obdobiami v oblasti bezpečnosti a obrany.

Prvé, od roku 1993, bolo charakteristické individuálnym prístupom k obrane, zahraničnopolitickou izoláciou a chybnými strategickými kalkuláciami.

Začiatok druhého obdobia sa dá určiť niekde v prechodnom období medzi zásadnými vnútropolitickými zmenami v roku 1998 a získaním členstva v NATO a EU 2004, a koniec v januári 2014. Bol charakteristický začleňovaním sa do štruktúr kolektívnej obrany (NATO), ktoré sa medzičasom samo dramaticky menilo, ako aj hlbokou transformáciou ozbrojených síl a strategického myslenia.

Tretie obdobie za začalo pred niekoľkými mesiacmi, keď sa Rusko rozhodlo prepísať strategické pravidlá platné od konca studenej vojny.

Počas prvého obdobia sa aplikoval princíp individuálnej teritoriálnej obrany, bez spojencov, orientovaný geograficky aj strategicky na územie Slovenska, pričom bezpečnostnej politike dominovala výlučne úzko definovaná obrana bez širšieho kontextu.

Popri tom, že „samoizolácia“ Slovenska viedla k hospodárskym a politickým problémom, intelektuálnej izolácii elít, oneskoreniu civilizačného vývoja, vychádzala z chybnej analýzy bezpečnostného prostredia a nesprávneho odhadu trendov v medzinárodných vzťahoch. K základným poznaniam z tohto obdobia patrila úzka previazanosť vnútornej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky.