Modernizácia obrany je hrdzavá

25 rokov po – 25. výročie nežnej revolúcie. Článok je príspevok o stave v obrane na Slovensku v rámci projektu Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (www.bisla.sk) 25 rokov po.

Píše Marián Majer zo Stredoeurópskeho politického inštitútu – CEPI

Oblasť obrany a bezpečnosti je jednou z oblastí, kde možno za uplynulých 25 rokov na Slovensku pozorovať azda najväčšie zmeny. Nielen z dôvodu vnútorných procesov v rámci Slovenska, ale primárne z dôvodu transformácie celého európskeho a svetového bezpečnostného prostredia.

Zánik bipolárneho sveta, rozpustenie Varšavskej zmluvy, rozširovanie Severoatlantickej aliancie, či mnohé krízy v rôznych častiach sveta (Balkán, Blízky východ, Afganistan, Afrika) mali bezprecedentný vplyv aj na dianie v slovenskom chápaní obrany a vývoj ozbrojených síl SR.

Samozrejme, významným medzníkom bol vznik Slovenskej republiky v roku 1993 a rozdelenie dovtedy spoločnej česko-slovenskej armády. Týmto aktom ostalo Slovensku vyše 50-tisícové vojsko s množstvom sovietskej techniky, vysokým podielom dôstojníkov, ktorí nespĺňali požiadavky na moderného vojaka, a rozsiahlou infraštruktúrou vyžadujúcou množstvo materiálnych i personálnych zdrojov.

Preto sa v podstate okamžite (minimálne na deklaratívnej úrovni) začal proces transformácie a reštrukturalizácie, čoho dôkazom bolo tiež prijatie prvej série strategických dokumentov. Posilňujúcim faktorom sa mal stať vstup do Partnerstva za mier NATO v roku 1997, ktoré malo okrem iného priviesť Slovensko k dverám aliancie.

Zmeny v prostredí armády však neboli nasledované dostatočným plnením politických požiadaviek, a preto predstavitelia vlády SR na summite v Madride v roku 1997 pozvánku na vstup nezískali a rozšírenie NATO o dva roky neskôr sa týkalo len Českej republiky, Maďarska a Poľska.

Nástup vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 znamenal redefinovanie prístupu k obranným reformám i celkovým predvstupovým rokovaniam. Slovensku bol ponúknutý tzv. akčný plán členstva (MAP), začali sa zmeny v nastavení obranného systému a legislatívy, ako aj v procesoch plánovania a obrannej modernizácie. Začiatok 21. storočia tak bol v prípade obrany obdobím najväčších zmien.

V roku 2001 bola schválená trojica strategických dokumentov (bezpečnostná, obranná a vojenská stratégia), prvý komplexný dlhodobý plán rozvoja rezortu obrany (tzv. Model 2010) a v roku 2002 séria obranných zákonov. Významný dopad na prebiehajúcu transformáciu mali udalosti zo septembra 2001, ktoré zásadne zmenili globálne bezpečnostné prostredie a ovplyvnili prístup k bezpečnostným prioritám a formovaniu ozbrojených síl.