Bol som na informačnom stretnutí a pracovnej diskusii pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie.
Podobné pozvania neakceptujem, ale toto nebola slávnostná recepcia. Názov minikonferencie znel inšpirujúco a vyzývavo: Nový príbeh pre Európu. Ako človek, ktorý celý život píše príbehy, som túto výzvu prijal.
V publiku sme sedeli spisovatelia, maliari, politológovia, rektori vysokých škôl, režiséri, dramatici, riaditelia kultúrnych ustanovizní... Hovorím o publiku, aj keď to nebolo nijaké divadlo a obecenstvo nebolo pasívne.
Sú slová módne a sezónne, a teraz prišlo do módy slovo príbeh. Každý chce mať svoj príbeh: človiečik, inštitúcia, straník i strana. Keď nemáte príbeh, ste diskvalifikovaný. Tie naozajstné príbehy sa však nedajú napísať zručným copywriterom, nedajú sa vyfabrikovať, tie si nositeľ musí pekne odžiť na vlastnom živote.
Aký má byť však príbeh Európy? Európy, tohto mľan+dravého dravého dielu sveta?
