Ako sme sa mohli presvedčiť aj 21. augusta 2009, keď sa policajný prezident Packa zastrájal zastaviť maďarského prezidenta Sólyoma uprostred komárňanského mosta, aj prechádzka cez Dunaj dokáže pri správnej konštelácii vyvolať medzištátnu roztržku.
Na symbolických gestách či dátumoch totiž záleží v medzinárodných vzťahoch niekedy viac než na konkrétnych činoch. Preto vyvoláva vášne návšteva svätyne, kde spočívajú japonskí vojnoví zločinci, účasť demokratických politikov na olympiáde v neslobodnej krajine či stretnutia západných politikov s dalajlámom.
To, čo platí v pokojných časoch, platí v nepokojných ešte viac. Ruská anexia Krymu znamená aj to, že to isté gesto či dátum nadobúda iný význam než pred niekoľkými mesiacmi.
Pripomienka konca druhej svetovej vojny to ukazuje najlepšie: keď bratislavský primátor spomína s ruským ambasádorom a prezident príde na Slavín nie v deň slovenského štátneho sviatku, ale o deň neskôr, teda keď oslavujú Rusi, dávajú tým najavo, že to, čo sa stalo na Kryme, nestojí za reč.
