Píše Matúš Mišík, pôsobí ako odborný asistent
na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave
Udalosti v poslednom období jasne ukazujú, že Európska únia nehovorí v externej energetike jednotným hlasom, a naznačujú, že tak skoro ani nebude.
Po vypuknutí krízy na Ukrajine sa začalo hovoriť o vplyve udalostí u nášho východného suseda na energetickú situáciu u nás, ale aj v celej Európskej únii. Najskôr sa riešila otázka reverzného chodu plynu na Ukrajinu, v súčasnosti sa pozornosť upriamila na projekt plynovodu Južný prúd (South Stream). Tento má obísť Ukrajinu a umožniť Rusku dodávať plyn priamo zákazníkom z Európskej únie bez potreby tranzitnej krajiny.
Nový plynovod by popri už existujúcom Severnom prúde ďalej znížil závislosť Ruska od Ukrajiny ako tranzitnej krajiny a zvýšil by tak šancu, že Moskva prestane dodávať Kyjevu plyn. V súčasnosti Kremeľ od takéhoto kroku odrádza skutočnosť, že Ukrajinu potrebuje na prepravu časti svojho plynu do Európy.
