V Žiline nastúpil Ondrej, bývalý rušňovodič. Raz ho dispečer pustil na koľaj, ktorú práve opravovali šiesti živitelia rodín. Ondro stihol ubrzdiť, ale pohralo sa mu to s psychikou. Keď mu neskôr v priebehu dvoch dní umreli obaja rodičia, zrútil sa. Dostal plný invalidný a bolesti aj do chrbta. „Idem k masérovi do Mikuláša, zobudíš ma, keď tam budeme?“ požiadal ma. Tí vedľa mondokovali, tak si nepodrichmal. „Psy, tie dávame odčerviť. Ale seba? Ja pijem osem hodín odstátu vodu, parádne to prečisťuje.“ Neskôr som mu na papier kreslil cviky na chrbticu.
Ani v Tromse, ani v Šanghaji, až v jednom prešovskom penzióne som našiel v sprchovacom kúte umývadlo. Sprcha bola ukrytá priamo v batérii, stačilo vytiahnuť. Ešte skôr som sa stavil v Petrovanoch. Majú tam dva metre široký cyklochodník. Dĺžka zhruba sto metrov. Ale tiež komunitné centrum, kde Človek v tiesni koná veľa dobra. Jožo Vorobel a spol., vďaka, že som sa od vás naučil zase niečo nové o Rómoch.
