Píše Eva Kováčechová,
advokátka spolupracujúca s VIA IURIS
Súdna rada dnes volí nielen predsedu Najvyššieho súdu, ale aj svojho vlastného predsedu. Hoci je v parlamente novela ústavy, ktorá má tento stav zmeniť a obe funkcie oddeliť, zatiaľ platí, že predseda Najvyššieho súdu je automaticky predsedom Súdnej rady.
Čo to tá Súdna rada vlastne je? Pre veľkú časť verejnosti je Súdna rada na čele so svojím predsedom symbolom nefunkčnej slovenskej justície. Naproti tomu pre sudcov predstavuje ochraňujúcu kvočku, ktorá jediná chráni ich stav pred exekutívou či legislatívou (a verejnosťou).
Zákon ani ústava neobsahujú jej definíciu. Jej postavenie je preto zahmlené a nikto presne nevie, čím tento orgán vlastne je. Nevedia to dokonca ani členovia Súdnej rady. Výsledkom je, že rozhoduje o otázkach, ktoré jej zákon ani ústava nezverili a, naopak, nerieši veci, ktoré riešiť má. Vôľu zákonodarcu nahrádza vlastnou tvorivosťou, niekedy až živelnosťou ovplyvňovanou zväčša náladou jej súčasného predsedu.
Od roku 2011 možno nájsť na webovej stránke Súdnej rady okrem zápisníc aj zvukové záznamy zo zasadnutí. Mimoriadne zaujímavé počúvanie, ktoré plasticky približuje atmosféru a priebeh rokovaní rady bez ohľadu na to, či zasadá v Bratislave, Oščadnici, Stakčíne, alebo trebárs na Teplom Vrchu.
