lekárov a o akýchsi nových platbách. Kto okrem masochistu by sa na reformu s takýmto imidžom mohol tešiť?
Obavy o zdravie, život a zamestnanie sú iným vyjadrením toho istého strachu. Strachu z ministra Rudolfa Zajaca – a zmeniť to môže zasa iba Zajac. Tak, ako lobisti spokojní s dnešným stavom zdravotníctva vytiahli do boja za svoju pravdu, musí zabojovať aj Zajac. Predsa na tvrdenie, že platenie za recepty ešte zhorší sociálnu situáciu, existuje protiargument, že ľudia ušetria na úplatkoch. Ak riaditelia nemocníc zaplačú nad zastavením oddlžovania nemocníc, tak sa im dá vytknúť ich zadlžovanie. Ak lieková loby spochybní liečebný poriadok, tak sa dá spochybniť aj podplácanie lekárov, aby predpisovali pacientom drahé originálne lieky.
Je veľa takých, ktorí dnes majú svoj diel na oných 700 miliónoch nových dlhov každý mesiac. Budú hovoriť o zachovaní zdravia pacienta, sociálnej únosnosti, nešťastných dôchodcoch. Zajacovou úlohou bude odpovedať rovnako zrozumiteľne a dôrazne. Nestačí len strohé prirovnanie reformy zdravotníctva k fungovaniu autoservisov pred rokom 1989 a po ňom.
