KNIHA TÝŽDŇA / ZOSTAŤ NAŽIVE A INÉ TEXTY
Houellebecq sa aj v esejach správa provokatívne, cynicky a nekompromisne
Michel Houellebecq svojou zbierkou esejí a článkov rozširuje bojové pole. Správa sa na ňom tak, ako sme u tohto francúzskeho spisovateľa zvyknutí: provokatívne a nekompromisne. Nevie písať na objednávku (ani tú spoločenskú), práve preto je žiadaný a trendový. Neusiluje sa o popularitu, a tak je populárny viac ako všetci ostatní. Stačí, aby sa nadýchol k novému slovu a jeho čitatelia hrdí na svoj intelektualizmus sú v strehu.
Tohto druhu rozporov sa Houellebecq už nezbaví. Odmieta pevné rámce a sám svojím prístupom tvorí novú formu. Vysmieva sa falošným nárokom autorít, pritom však stojí na vyvýšenine, z ktorej sťaby literárny kazateľ búra modly a volá k nasledovaniu.
Čitateľ (a fanúšik, lebo bez takého druhu vzťahu a obdivu nie je možné vyšinutého cynika čítať) Houellebecqových románov prežíva malý sviatok. Otvára nenápadnú kolekciu publicistických článkov Zostať nažive a iné texty (Inaque.sk) a dúfa, že v nich stretne „svojho“ autora v civile. Zvedavo pátra, či sa tento Francúz s čitateľmi doteraz iba nehral.
Stále autentický
Prvé zistenie je pozitívne: Houellebecq je autentický. Vášnivo je zaangažovaný do utrpenia ľudského ducha a sveta. „Svet je rozprestierajúcim sa utrpením. Všetka existencia je rozširovaním a drvením. Všetko trpí, kým existuje.“ Tento tragický pocit života nie je samoúčelný. Nejde o nové vrcholy masochizmu, v ktorom sa definitívne utopil autorov duch. Stav utrpenia je prirodzeným štartom tvorivosti a poézie v tom najširšom zmysle.
Veselé metafory tu nehľadajte. Sme ponorení do „neartikulovaných výkrikov“ a často sa ocitneme v „záchvatoch utrpenia“. A vyhliadky? Šťastie na nás určite nečaká. „Ale ak sa vám podarí zachytiť niektorú z napodobnenín šťastia, chyťte ju.“ Maximalizmus sa nevypláca a nefunguje. Je rozumné naučiť sa prostému realizmu aj vtedy, keď ide o také veľkolepé projekty ako je šťastie a jemu podobné očakávania. A okrem toho mŕtvy básnik nepíše, preto je dôležité zostať nažive.
Keď sa Houellebecq naštartuje v cynickom duchu, nemá konkurenciu. Nahromadené pravdy pôsobia kruto, ale neexistuje vo svete sila, ktorá by vedela spochybniť ich platnosť. Strach mať nemusíte, ani strach zo šťastia, lebo neexistuje!
V niektorých textoch autor ponúka postmodernú verziu duchovnej cesty na spôsob stredovekého Tomáša Kempenského. Tí, ktorí zvyknú naslepo otvárať knihy a čakajú inšpiráciu, nevyjdú v tomto prípade naprázdno. „Na nič sa neviažte.“ Alebo: „Ste bohatí. Poznáte Dobro, poznáte Zlo.“ Cynik nakoniec nie je výlučne cynikom, pomedzi ťaživé múdra presvitá sympatická spolupatričnosť s ľudským údelom. Houellebecq je možno bláznom, ale určite nie je falošným pozérom.
Digitálny jedinec
Houellebecq v jednej chvíli prekračuje striktne individualistické hranice a začína venovať pozornosť aj spoločnosti, dobe a súdobej kultúre. Našťastie nie je akademik. Neobťažuje polemikami s literárnymi kolegami, ktoré sú také príznačné pre tento druh tvorby. Je prístupný aj nám, ktorí pri rannej káve nelistujeme kultúrnymi prílohami francúzskych denníkov.
Nežijeme len v trhovom hospodárstve, ale v trhovej spoločnosti. Medziľudské vzťahy aj vzťah človeka k svetu sa transformujú na rovnicu. Moderný zamestnanec – mobilný, otvorený zmenám a nahraditeľný kýmkoľvek iným – sa ocitá v procese depersonalizácie. Výsledkom dejín informácie je digitálny jedinec. Houellebecq hľadá možnosti ostrovov pozitívnych deviácií (aby sme nezabudli na ďalší titul jeho prózy). Jedným zo symbolov odporu je kniha. Kniha je nástrojom odpojenia od zotročujúceho tepu virtuálneho vesmíru. Literatúra sa zo všetkých síl snaží oponovať nekončiacemu teraz.
Vážny Houellebecq nešetriaciskepsou ukazuje v osviežujúcich prestrihoch aj svoju vtipnú (hoci neľútostne sarkastickú) tvár. Nechýba manuál účastníka osláv, ktorý je výsostne praktickým textom. Neradno však zabúdať, že „s pribúdajúcim vekom sa povinnosť oslavovať zmenšuje,sklony k samote narastajú, k slovu sa dostávaskutočný život“.
Francúzsky básnik a prozaik chce zostať nažive. Nebojuje výlučne o fyzickú existenciu. Vie, že smrť je ukrytá v každom zotročení a je nebezpečne blízko, ak si plytký duch nedokáže uchrániť svoju autonómiu.
