Píše psychiater Péter Hunčík,
autor knihy Hraničný prípad
Spomedzi pánov bol jednoznačne najlepším kartárom ujo Majerka. Pamätám sa, v kútiku úst mu vždy dymila lacná portorika, ale počas vzrušujúcich partií mu cigara pravidelne vyhasla. Tieto kartárske súboje sa odohrávali celkom na začiatku šesťdesiatych rokov. Vtedy som mohol mať tak desať rokov, ale už som vedel dosť dobre rátať. A keď som sa mu zozadu pozrel do kariet, vždy som zrátal len štyri zdvihy. Nerozumel som, ako z toho urobí Majerka šesť zdvihov, aby vyhral partiu.
Ale po licite tak šikovne hádzal svoje karty, že partneri boli úplne popletení a nakoniec ledva vedeli chytiť jeden alebo dva zdvihy. Ujo Neuberger aj povedal, že Majerka, vy ste sa znova spolčili s diablom.
Kresba: Vizár
Ujo Neuberger však licitoval len vtedy, keď si bol istý, že bude mať šesť zdvihov. Keď konečne začal licitovať, ostatní zrazu zatvorili svoje karty a povedali mu, že pán Neuberger, už zas z nás chcete urobiť hlupákov? Veď už máte na ruke šesť zdvihov. V takomto prípade pánu Neubergerovi sčerveneli uši a povedal: no dobre, no dobre, tak nech mi páni bez hry vyplatia desaťzdvihový Xanadu.
