Fedor Blaščák (1975) je filozof, spoluautor knihy Engerau
Mirek Tóda (1980) je redaktorom denníka SME
Putinova vojna proti Ukrajine je založená na ideách, ibaže sú to zvrátené predstavy o akejsi jedinečnosti až posvätnosti ruského národa.
Leon Wieseltier, editor amerického liberálneho magazínu New Republic, si dlho vyčítal, že sa nenarodil skôr. „Mnohí moji učitelia boli súčasťou antikomunistického hnutia a ja som ich za to vždy obdivoval a ľutoval, že som nemohol byť súčasťou ich zápasu.“
Išlo o Kongres za kultúrnu slobodu, ktorý vznikol v roku 1950 v Berlíne s cieľom zorganizovať prominentných západných mysliteľov, spisovateľov a novinárov v intelektuálnom boji proti komunizmu. Bola to v tom čase mimoriadne vplyvná platforma s pobočkami v 35 krajinách. Podporovali viac než 20 intelektuálnych časopisov a pravidelne organizovali prestížne konferencie za účasti legiend ako Karl Jaspers, John Dewey, Bertrand Russel či Arthur Koestler. Práve Koestler bol jedným z intelektuálov, ktorí sa zapojili už do španielskej občianskej vojny. „Tá ich naučila, že vo vypätých chvíľach sa musíš postaviť na nejakú stranu a po druhé, musíš sa na to vedieť pozerať nezávisle,“ hovorí Leon.
Veľkým ponaučením zo španielskej občianskej vojny bolo precitnutie, že Sovietsky zväz bol rovnako fašistický ako nacistické Nemecko, aj vďaka tejto skúsenosti intelektuáli pochopili, že tu nie sú na to, aby stáli pod zástavou pravice alebo ľavice. „Intelektuál musí myslieť samostatne,“ lapidárne vysvetľuje Leon.
A čo hovorí na to, že povesť nezávislosti Kongresu za kultúrnu slobodu kazí fakt, že jeho činnosť finančne podporovala CIA? „Tá vec so CIA nijako neznižuje hodnotu práce, ktorú Kongres vykonal. Bola predsa studená vojna a tú sme aj vďaka práci intelektuálov a umelcov vyhrali,“ argumentuje a naznačuje, že vo vojne nejde o detaily. Alebo inak - je vždy lepšie cestovať po svete a vydávať slobodné časopisy za peniaze tajnej služby, ako sa historicky strápniť obhajobou zlej strany.
