Človek má rozum a tvorivú silu, aby rozmnožoval to, čo je mu dané, ale doteraz nič nevytvoril, iba ničil – podotkne trpko Čechovov Astrov a zamyslí sa, čo si o primitivite jeho éry budú myslieť ľudia o sto - dvesto rokov.
Nič si o nich nemyslia. Sú totiž rovnako zadubení ako ich predchodcovia; dokonca im ani nenapadne pozastaviť sa nad tým, či a čo si o takých sto - dvesto rokov bude kto myslieť o nich. Žijeme predsa len raz, žime teda naplno a po nás potopa.
Pred rokom a pol som nahlásila ilegálnu skládku; mala byť odstránená minulej jari. Včera som sa na to miesto vrátila: situácia sa skutočne zmenila, k horšiemu. V roklinke, ktorá je hranicou ochranného pásma, sa váľajú odpadky od mŕtvych bábik po už z minulosti známe torzo chladničky. Pri ceste sa týčia vysoké valy navozenej zeminy, ktoré tristnú situáciu skrývajú pred očami okoloidúcich. Prigniavila ma úzkosť.