Píše politológ Michal Cirner
Nechajme na iné komentáre hodnotenie nízkej volebnej účasti v eurovoľbách (kto a prečo za to môže, ukazovanie prstom aj obviňovanie niečoho, niekoho), sústreďme sa na hlboký výdych našich pravicových politických piadimužíkov, lebo je to rovnako smiešno-trápne ako rekordérstvo v neúčasti na voľbách.
Ak im preferencie nepadajú, tak minimálne stagnujú a strach o zachovanie politickej relevancie bol určite väčší ako strach o Európsku úniu. Napriek malosti dávajú veľké vyhlásenia, že pravica vyhrala 9:4, obnovuje sa dôvera, naberá sa nový dych, potvrdzuje sa rastúci trend a to, že tieto pravicové strany patria na politickú scénu...
Áno, mandáty v europarlamente legálne a legitímne získali, ale tá legitimita je vzhľadom na účasť voličov biedna, preto by sa ňou nemali veľmi vystatovať a už tobôž na základe výsledkov eurovolieb nekresliť optimistické stranícke vízie. Okrem toho „sieťari“ Procházku a spol. nekandidovali, čo by hypoteticky mohlo znamenať problém prekročiť volebné kvórum pre väčšinu stredopravých strán, možno s výnimkou KDH a SMK. Sú to len nepodložené konštrukcie, preto bude zaujímavé sledovať týchto sedem trpaslíkov a Sieť Radoslava Procházku v komunálnych voľbách.
8 : 1
Apropo, sedem politických zoskupení s mandátom v Európskom parlamente a voľbami zatiaľ nepoškvrnená Sieť, to má byť tá protiváha a alternatíva k politike Smeru?
