Píše Marián Jasík, bývalý riaditeľ NAPANT,
ktorý pôsobí v Inštitúte ochrany prírody Banská Bystrica
V slovenských lesoch sa dlhodobo ťaží viac dreva než je únosné. Vznikli nové pracovné miesta, nakúpila sa technika. To všetko treba živiť. Najnovšia víchrica je preto pre časť ľudí ako dar z nebies.
Okrúhle desiate výročie jedného z najväčších narušení slovenských lesov v novodobej histórii je predo dvermi. Kým kompetentní iste pripravujú hodnotenie tejto udalosti, príroda si ho pripomenula po svojom. Opäť fúkalo a popadalo veľa stromov. Akoby chcela už po nekonečnýkrát ukázať, kto tu rozdáva karty. Aké poznanie a ponaučenie prinieslo uplynulé desaťročie?
Ekologická katastrofa. Tak takúto nálepku dostala táto udalosť od mnohých, počnúc novinármi, končiac politikmi. Slová vyslovené bez rozmyslu, len tak do vetra. Nemali obsah, čo jasne ukázala uplynulá dekáda. Kto trochu premýšľa o prírode, nemôže ekologickou katastrofou označiť niečo, čo je prirodzenou súčasťou vývoja lesov už tisícky rokov. Príroda je na takéto udalosti pripravená dávno predtým, ako sa stanú a svoj softvér neustále upgraduje.
Slovenskú prírodu vraj chránia predovšetkým lesníci a ochranári. Veľké ospravedlnenie za toto zjednodušené konštatovanie sa jedným dychom patrí poslať poľovníkom, rybárom, záhradkárom a ďalším až po developerov. Všetci majú radi prírodu. Každý z nich po svojom.
Milióny popadaných stromov v chránených územiach sa stali akcelerátorom plamenných debát o tom, ako tú prírodu vlastne chrániť. Aktívne zasahovať alebo pasívne sledovať a spoľahnúť sa na prírodné procesy. Chrániť prírodu alebo chrániť moju, tvoju, jeho, jej, vašu alebo ich predstavu o tom, ako ma príroda vyzerať.
Tieto otázky boli na stole po veľkom vetre z novembra 2004. Diskusie na túto tému boli na chvíľu v centre pozornosti, až by sa zdalo, že sa to týka všetkých slovenských lesov. Pritom sa to točí okolo štyroch až piatich percent z ich výmery.
Negatívny hrdina lykožrút
Na jasnej a hlavne odborne vyargumentovanej a verejnosti zrozumiteľnej odpovedi sa v tom čase nezhodli ani biológovia a lesnícki vedci. To vytvorilo priestor, aby sa k téme zasvätene vyjadroval kdekto. Politici prevážajúci sa v limuzínach po Tichej a Kôprovej doline zažívali hviezdne chvíle. Hlavne keď sa na scénu spod kôry stromov prehrýzol negatívny hrdina - lykožrút.
