Počas pobytu v rakúskom Welse som navštívil aj domov pre bezdomovcov. Často tam pozývajú hostí, aby klienti nestratili kontakt so svetom a azda sa aj inšpirovali. Rád som tam zašiel. Skutočné bohatstvo spoločnosti sa často ukáže na jej prístupe k najslabším a najchudobnejším.
Šesťdesiattisícový Wels má okolo tristo ľudí bez domova, najviac vo svojej histórii, ale na uliciach ich prakticky nevidno. O všetkých sa snažia postarať. Zvlášť citlivo pristupujú k osamelým matkám s deťmi a k týraným ženám.
Kraj stavia novú ubytovňu v centre, takže nocľah získa ešte viac záujemcov. Trikrát denne podávajú jedlo. Obed stojí euro. Ochutnal som, varia zdravo a vynikajúco. Vydávajú krajský mesačník, ktorý číta štvrť milióna ľudí. Polovicu personálu tvoria dobrovoľníci. Kuchyňa uzavrela zmluvy aj so supermarketmi, ktoré darúvajú nepredané čerstvé jedlo. Aj tak sa na regáloch vŕšia tony potravín, ktoré sa nedajú všetky skonzumovať.
