Slovensko malo najnižšiu účasť, no na rozdiel od iných krajín s vyššími číslami u nás neuspeli extrémisti s cieľom Úniu rozbiť. Nielen preto je kritika nízkej účasti jemne hysterická.
Predstavme si, že by volebná účasť v slovenských eurovoľbách nebola 13 percent, ale povedzme štyridsať. Pravdepodobne by sa tým medzi voličmi zvýšila početnosť takých, ktorí nie sú spokojní s tradičnými stranami a stačia im aj nekonkrétne informácie z bilbordov a letákov.
Pretože veríme, že čím je volebná účasť menšia, tým početnejší sú voliči tradičných strán, lebo o povinnosti voliť väčšinou nediskutujú. A, naopak, čím je voličov viac, tým početnejší budú takí, ktorí sa rozhodujú na poslednú chvíľu, reklamu berú doslovne a hodia tam pokojne napríklad stranu Tip.
Tá získala vo voľbách s 13-percentnou účasťou 3,69 percenta odovzdaných hlasov. Pri 40-percentnej účasti a zrejme oveľa vyššej početnosti polonáhodných voličov by už taká marketingová virtuálna strana Tip zrejme mala jedného europoslanca.
Povedali by sme na základe toho, že vyššia volebná účasť je rizikovejšia než nižšia? Určite nie, hoci práve vyššia účasť by mohla do europarlamentu zo Slovenska posunúť o jednu čudesnosť viac.