Píše britský politológ a historik Timothy Garton Ash
Pred 25 rokmi svet zmenil smer. V ten deň, 4. júna 1989, čiastočne slobodné voľby v Poľsku odštartovali koniec komunizmu naprieč sovietskym blokom a masaker na námestí Ťien-an-men vyslal komunistickú Čínu na celkom inú trajektóriu. Dôsledky týchto udalostí ovplyvňujú svet ešte aj dnes od Ukrajiny po Juhočínske more.
Nikdy nezabudnem na návrat do sídla novín vo Varšave v to popoludnie v spoločnosti poľských priateľov, ktorých povznášala vidina historického triumfu, keď som zrazu na televíznej obrazovke videl zrnité zábery tiel čínskych študentov a robotníkov, ktorých pekinskými ulicami niesli na provizórnych nosidlách.
Odvtedy prízrak Ťien-an-menu prenasledoval východnú Európu. „Spomeňte si na Ťien-an-men,“ šepkali si ľudia od Sofie po východný Berlín, „ak zájdeme priďaleko, môže sa to stať aj u nás.“ A mali pravdu.
Napríklad vo východonemeckom Lipsku takmer došlo k násilnostiam. V tomto zmysle bola čínska tragédia pre Európu darom. Negatívny príklad Ťien-an-menu pomohol Európanom vydať sa cestou nenásilia, rokovaní a kompromisu.
Neskôr sa vplyv obrátil opačným smerom. Čínski komunistickí lídri sa systematicky učili z pádu komunizmu v Európe. Ako jeden z vrcholových čínskych politikov zdôraznil v kľúčovom politickom vyhlásení v roku 2004: „Z bolestivých lekcií zo straty moci komunistických strán v Sovietskom zväze a východnej Európe sme si vzali hlboké ponaučenie.“
A to: dosiahnuť hospodársky rast; nestratiť predstavu o náladách más; zaviesť pravidelnú výmenu vrcholných predstaviteľov; získavať pre komunistickú stranu najbystrejších, najenergickejších a ambicióznych študentov bez ohľadu na ich triedny pôvod. A nemilosrdne potlačiť akýkoľvek pokus o individuálnu či organizovanú akciu – pretože to je to, čo zvrhlo našich európskych súdruhov.
Oba prístupy dosiahli za uplynulé štvrťstoročie pozoruhodné úspechy. Čína okúsila veľkolepý hospodársky rast a veľmi významné posilnenie individuálnych slobôd.
Čínska štátna televízia s obľubou ukazuje zábery z krviprelievania a chaosu na Ukrajine. „Nie ste vďační,“ znie neprehliadnuteľný odkaz, „že sme sa nevydali Američanmi inšpirovanou cestou zamatových revolúcií? Pozrite sa, kam to vedie!“
Zriedkavejšie už ukazuje obrázky zo slobodného, prosperujúceho a demokratického Poľska.
