SME

Ak teraz zomrieš ty, je menšia šanca, že zomriem ja

KNIHA TÝŽDŇA / ŽLTÍ VTÁCI Powers napísal memoárový príbeh z americko-irackej vojny zrozumiteľne, na vysokej umeleckej úrovni a hlavne pravdivo

KNIHA TÝŽDŇA / ŽLTÍ VTÁCI

Powers napísal memoárový príbeh z americko-irackej vojny zrozumiteľne, na vysokej umeleckej úrovni a hlavne pravdivo

V Spojených štátoch neprejde deň, aby sa v médiách neobjavila správa o násilnom čine, ktorý na sebe alebo okolí spáchal veterán z irackej alebo afganskej vojny, trpiaci posttraumatickým stresovým ochorením. O psychologických problémoch vojakov vracajúcich sa z nedávnych vojen sa veľa popísalo a stále veľa píše. Ak čitateľa už unavili štatistické údaje a odborné psychologické články o amerických ozbrojených silách, môže si prečítať neveľký, no pôsobivý román Američana Kevina Powersa Žltí vtáci (Artforum 2014, preklad Adriana Komorníková). V Spojených štátoch vyšiel pred dvoma rokmi a získal mnohé literárne ocenenia.

SkryťVypnúť reklamu

Tak ako každá vojna, aj americko-iracká bola horšia, ako sa predpokladalo. A nech sa príbehy akýchkoľvek vojen rozprávajú nespočetne veľa ráz, vždy sa začínajú a končia rovnako – vlasteneckými výzvami do boja a nakoniec smútočnými pochodmi. Nie je napokon história ľudskej civilizácie jeden nekonečný príbeh o vojnách? Táto posledná americká sa odlišovala od predchádzajúcich. Do Iraku išli totiž iba platení dobrovoľníci, a hoci verejnosť nepociťovala tlak násilného odvodu, iba finančné bremeno, prehlbovala sa priepasť medzi vojakmi a atomizovanou spoločnosťou doma.

Veľké sny malých životov

Jedno je prežiť absurdnosť vojny a celkom iné je vedieť o nej napísať zrozumiteľne, pútavo, na umeleckej úrovni a hlavne pravdivo. Takto o nej píše Kevin Powers, ktorý slúžil ako ostreľovač zabezpečujúci pyrotechnikov, odstraňujúcich po domácky vyrobené bomby IED (Improvised Explosive Devices) v Iraku v rokoch 2004 a 2005. Hoci tvrdí, že ide o fiktívny príbeh, je jasné, že sú to memoáre vlastného dozrievania. Jeho fragmentárny román je odkrývaním morálnych a psychických trosiek, ktoré zo zdravých mladých ľudí urobila vojna. Zachytáva jej zápach – horiacich príbytkov, ľudských tiel a zvierat, upchatej kanalizácie, ponúka však aj závany Tigrisu a opekaného jahňaťa. Jeho púštna krajina nie je úplne pustá a vyprahnutá, ale naplnená aj vtáčím spevom a inými zvukmi života, snov a halucinácií.

SkryťVypnúť reklamu

Vojak John Bartle, mladý muž zo zapadákova v Západnej Virgínii, sa prihlási do služby v Iraku, podobne ako jeho kamarát Daniel Murphy. Prečo to urobili títo mladí muži z biednych pomerov? V ich malých životoch zatúžili po niečom väčšom a dôležitejšom, aj oni mali veľké sny. A tak si našli vojnu a zvolili si ju. A v nej spoznali, že ich životy a sny sa ešte viac zmenšili. Úzke virgínske cesty zamenili za kúdoly prachu a piesku a spoznali rieku, ktorá napriek krásnemu historickému menu tentoraz ukolísavala napuchnuté telá mŕtvol.

Unáhlený sľub

Bartle leží na prašnej zemi, zarýva do nej prsty a túži len po jednom. Aby ho práve teraz nezabili. Armáda im povedala, že smrť spolubojovníkov zjednocuje. No medzi vojakmi prevládal iný názor - ak teraz zomrieš ty, je menšia šanca, že zomriem ja… Bartle sa stal vojakom, pretože chcel, aby mu niekto povedal, čo má robiť. Urobil chybu. Kamarátovej matke unáhlene sľúbil, že privedie jej syna domov živého. Sterling, jeho veliteľ, ostrieľaný duševne narušený veterán z irackej vojny, ktorý to začuje, mu stručne vysvetlí, že takéto sľuby sa nikdy nedávajú.

SkryťVypnúť reklamu

V americkej próze a poézii, ktorú píšu veteráni z Iraku, nenájdeme politizovanie, polemiku a vysvetlenie, že vojna sa stala najmasovejším zdrojom práce. Tak to je aj v románe Žltí vtáci. Kevin Powers predstavuje vojnu ako čosi dané a samozrejmé. Nepozastavuje sa nad jej príčinami. Namiesto koherentného vysvetlenia ponúka len útržky a reflexie. Powersove obrazy sú vierohodnejšie ako akékoľvek fotografie vojnového reportéra. Najsilnejší je pri opisoch krajiny, ľudských emócií a prirovnaniach. Rozprávač Powersovho lyrického, hlboko smutného príbehu sa rozpamätúva na udalosti pred Irakom a počas služby, no na to najdôležitejsie – ako žiť po návrate domov - sa nevie rozpamätať.

Autorovo rozprávanie prechádza pozvoľne z Iraku do Nemecka, Západnej Virgínie a Kentucky, z obdobia počas vojenskej služby, pred ňou a po nej. Powers opisuje zabíjanie a život na hrane smrti so šialenou bolesťou. Čítame a ponárame sa do hlavy človeka s posttraumatickým stresom. Román nás pohlcuje, pociťujeme empatiu k postavám a dilemám rozhodnutí, ktoré musia momentálne urobiť. Takáto je hodnota dobre napísaných memoárov.

SkryťVypnúť reklamu

Poetický kronikár

Ako vypovedať pravdivý príbeh z nedávnych vojen, ktoré už dávno zatienili literárnu explóziu veteránov juhoázijských konfliktov? Túto otázku si dali mnohí americkí autori memoárov. Powers je však jeden z mála, ktorého by sme mohli nazvať poetickým kronikárom - nezaprie v sebe básnika. Dve zo štyroch častí knihy sú o irackej vojne, konkrétne o bojoch v Mosule a Tel Afare. Prekvapujú poetickým jazykom, akoby boli básňou v próze. Autor sa odpútava často od vojenskej reality a odvoláva sa na umenie, literatúru a fotografiu. A to je práve miestami problém tohto textu. Na niektorých čitateľov môžu dlhé, niekoľkoriadkové lyrizované opisy pôsobiť retardačne. Lepšie by zneli v zbierke sonetov. Powersova štylistická virtuozita vyniká, keď sa autor nevytráca zo scény, ale je reálny a pochoduje dejom so svojimi spolubojovníkmi.

SkryťVypnúť reklamu

Román je o náhodnosti smrti, pamäti a strachu zo seba samého. Mladý hrdina nechápe, čo to značí ísť domov, pretože jeho vlasť a on sám sa zmenili na dve cudzie veličiny. Akoby spolu ani nesúviseli a nepatrili k sebe. Akoby jeden o druhom nechceli vedieť. Tak ako hovorí staré arabské príslovie, viac ako neistoty z budúcnosti sa treba obávať vlastnej minulosti.

Autor: Danica Hollá

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 742
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 555
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 736
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 572
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 560
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 396
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 2 088
  8. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave! 1 221
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Predseda SNS Andrej Danko.

Výzva Matoviča je to najlepšie, čo za dlhý čas vypadlo z opozície.


Kreslí Mikuláš Sliacky.


1
Jakub Filo

Často ruší program, je emotívny a uzavretý.


55
Marián Kéry.

Keby mnohí politici napísali práce poriadne, prišli by sme o malú jazykovú lekciu.


10
  1. Lukáš Majerčák: Ždiar I., okres Poprad : Bachledova dolina - Chodník korunami stromov
  2. Viktor Pamula: 21 rokov v najlepšej spoločnosti
  3. Eva Bachletová: Pre manželstvo ako stvorená
  4. Martin Fronk: Ruiny, ktoré ožívajú: Prečo je obnova hradov investíciou, nie výdavkom
  5. Tomáš Mikloško: 11 mýtov o láske a romantických vzťahoch
  6. Vladimír Bojničan: Konzervy 21. storočia – celé zle! — IV.
  7. Jan Pražák: Heleno, hledej!
  8. Anna Brawne: Nacizmus nie je názor, šírenie nenávisti nie je slobodou slova a hajlovanie nie je rozcvičkou paže
  1. Karol Galek: Ficova pomsta – drahé energie pre voličov opozície? 24 113
  2. Věra Tepličková: Zdá sa, že Slovensko zasa príde o jednu úžasnú, krásnu a múdru ženu 19 704
  3. Michael Achberger: Jogurty pod lupou: Pravda, ktorú vám výrobcovia radšej nepovedia 11 103
  4. Natália Milanová: Ministerstvo kultúry minulo 170 000 eur na neexistujúce múzeum 10 560
  5. Viktor Pamula: Ako predseda Jednoty Dôchodcov Slovenska do Spišskej prišiel 8 110
  6. Miroslav Ferkl: Ficove priznanie 7 611
  7. Jolana Čuláková: Bombic mi robí stále väčšiu radosť. V Nitre ho hnali dáždnikmi a sudca ho dnes poslal do chládku 6 944
  8. Jolana Čuláková: V sobotu zabalzamované telo uložili do hrobu a v nedeľu muž nevstal z mŕtvych 6 446
  1. Anna Brawne: Nacizmus nie je názor, šírenie nenávisti nie je slobodou slova a hajlovanie nie je rozcvičkou paže
  2. Radko Mačuha: Fico bol súčasťou mierového rokovania Trump Putin v Belehrade.
  3. Věra Tepličková: Vo Vajnoroch v šírom poli...
  4. Tupou Ceruzou: Smerákov
  5. Radko Mačuha: Nie, Putin nás neoslobodil a netreba mu ďakovať.
  6. Marcel Rebro: Robert Fico: do Londýna neletím, lebo na britského premiéra nemám čas!
  7. Karol Galek: Ficova pomsta – drahé energie pre voličov opozície?
  8. Věra Tepličková: Logika nepustí alebo Prečo je Eštok ministrom vnútra?
SkryťZatvoriť reklamu