Píše Aj Wej-wej (1957), čínsky výtvarník a aktivista
Amnézia nezmizne, kým Číňania nepochopia, že nedostatok informácií o minulosti ničí ich blahobyt rovnako ako znečistené ovzdušie či korupcia.
Minulý mesiac som bol v dvoch rôznych mestách zaangažovaný do udalostí súvisiacich s prepisovaním histórie čínskeho umenia.
Na šanghajskej výstave, ktorá bola pripomienkou pätnásteho ročníka udeľovania ocenení za súčasné čínske umenie a ktorej súčasťou boli aj dve moje diela Stolička a Slnečnicové semienka, vymazali polhodinu pred otvorením moje meno i diela z programu výstavy.
O niekoľko týždňov v Pekingu Ullensovo centrum súčasného umenia vymazalo moje meno z informácií pre verejnosť o blížiacej sa šou na počesť môjho priateľa Hansa van Dijka, s ktorým som založil jeden z prvých priestorov pre experimentálne umenie v Číne. Na protest som sa rozhodol všetky moje diela z výstavy odstrániť.
Keď trváte na faktoch
V oboch prípadoch boli spomínané diela samy osebe nekontroverzné. Išlo o to, že pred verejnosťou mala zostať v súvislosti s blížiacim sa dvadsiatym piatym výročím masakru na pekinskom Námestí nebeského pokoja skrytá akákoľvek zmienka o mne a mojej práci.
Môj právnik a priateľ Pchu Č'-čchiang trpel viac: za diskusiu o udalostiach z roku 1989, na ktorých sa ako jeden z protestujúcich študentov zúčastnil, ho na súkromnom stretnutí spolu so štyrmi ďalšími ľuďmi zadržali.
Pchu Č'-čchiang je jedným z mála ľudí v tejto krajine, ktorí trvajú na tom, aby jej dejiny kompletne nevymazali.
Taktiež som bol scenzurovaný, ale nie pre obsah mojich prác, ale preto, že som človek, ktorý trvá na faktoch, ktorý požaduje priznanie histórie a ktorý konštantne vyjadroval tento záujem na internete. To všetko sú však v dnešnej Číne hriechy – zvlášť v čase tohto výročia.
Desiatky temnejších udalostí
Zábudlivosť modernej Číny sa nezačala ani sa neskončila na námestí Tienanmen. Dávno pred letom roku 1989 sa tu odohrali desiatky temnejších a krutejších incidentov, ktoré sú dodnes skryté.
