Píše Samuel Abrahám,
rektor BISLA a šéfredaktor časopisu Kritika & kontext
V tieni prezidentských volieb a bojov na východnej Ukrajine zostáva nevyriešený status zvyšku protestujúcich na kyjevskom majdane.
Niekoľko stoviek z nich, ubytovaných v schátraných prístreškoch a stanoch, zostáva na stráži a požaduje, aby sa s nimi počítalo pri politickej dohode o ukrajinskom zmierení.
Revolúcie a ich aktéri sú definovaní a determinovaní svojím miestom a načasovaním. Musí existovať kritická masa ľudí, ktorí majú len krátky čas na to, aby vytvorili podmienky na zvrhnutie existujúcej moci. Mobilizácia nahnevaného davu totiž trvá zvyčajne len krátko, zatiaľ čo starý režim sa snaží kontrolovať armádu a políciu, ktoré len zriedka menia pánov. Navyše, nová moc musí byť uznaná ako legitímna sila, potvrdená v slobodných voľbách. Až potom ju rešpektuje väčšina, poslúchajú ju ozbrojené zložky a dokáže obmedziť politických rivalov.
Porošenko ako prvý krok
Revolúcia na majdane bola spontánna a spočiatku pokojná. Neskôr sa zmenila na masový protest a napokon krvavé jatky, ktoré spustil padajúci starý režim. Z historického hľadiska sa majdan zaraďuje k najväčším politickým povstaniam. Jeho trvanie ukazuje hĺbku frustrácie a húževnatosť Ukrajincov pri zvrhnutí režimu Viktora Janukovyča. Dlhá konfrontácia medzi protestujúcimi a režimom kulminovala do dodnes neobjasnenej streľby snajperov, ktorej podľahlo viac ako osemdesiat civilistov. Potom už neexistovala cesta späť, nebol možný kompromis.
Nová Ukrajina bojuje v porevolučnej fáze na niekoľkých frontoch. V rýchlom slede musí budovať demokraciu a právny štát, zároveň hasiť občiansku vojnu na východe krajiny. Ako by to nestačilo, Ukrajina je dnes objektom geopolitickej konfrontácie medzi Ruskom a Západom. Vladimir Putin, frustrovaný porážkou svojho spojenca Janukovyča, využil krehkosť nového režimu, aby anektoval Krym, a zvažuje, či by mu prešlo, alebo stálo za to zabrať aj východnú Ukrajinu.
Mnohí experti sa zhodujú, že len koordinovaná snaha a rozhodnosť západných krajín zastaví ďalšie štiepenie Ukrajiny. Silný prezidentský mandát Petra Porošenka je len prvý krok, ktorý možno obmedzí Putina, ktorý nemusí mať premyslenú stratégiu ako si podmaniť Ukrajinu. Skôr reaguje ad hoc a využíva slabosti svojich oponentov.
Pripravení zostať na majdane
Popri mnohých ťažkostiach tejto skúšanej a pustošenej krajiny sa musí nová moc vyrovnať so stále okupovaným majdanom. Po mesiacoch protestov a ostrých bojoch ho drvivá väčšina protestujúcich opustila. Čas revolučného majdanu sa skončil a začala sa nová kapitola politického vývoja. Napriek tomu tam zostáva niekoľko stoviek protestujúcich a nikto nevie, aká bude v tejto novej politickej fáze ich úloha, hoci po prezidentských voľbách ich okupácia nedáva zmysel. V týchto neistých časoch sú však stále relevantní, pretože oni reprezentujú majdan, ktorý porazil Janukovyča.
Možno však majú na pamäti neúspešnú oranžovú revolúciu a sú ostražití voči činom zvolených politikov. V demokracii však nie je iná možnosť ako získať politickú legitimitu než prostredníctvom slobodných volieb. Nevolená, ad hoc vytvorená revolučná sila môže zvrhnúť starý režim, ale nemôže sa bez legitimity volieb deliť o politickú moc.
